„Najväčšie problémy sú v lete a v zime, keď sú tuhé mrazy,“ hovorí Zuzana Jancová, starostka Nesluše, obce ležiacej v okrese Kysucké Nové Mesto. Tá sa rozprestiera v kopcoch, a keďže sa spolieha len na obecný zdroj pitnej vody, najvyššie položené domácnosti často pozerajú na dno prázdnej studne. Vodovod je navyše zastaraný a vedie len do polovice dediny. Podľa starostky problém zhoršuje aj vzájomná nevraživosť medzi obyvateľmi. „Mnohí majú pred vodomerom rôzne odbočenia a týmto spôsobom kradnú vodu a robia si s ňou, čo sa im zachce,“ hovorí. Aj preto s nimi obec nemá uzatvorené zmluvy a fungujú len na dobré slovo.
Prečo je na severe sucho?
- Táto časť Slovenska je takmer úplne závislá od povrchových zdrojov vody.
- Väčšina obcí nie je napojená na stabilný zdroj vody.
- Chýbajú celoplošné zrážky, ktoré by oblasť predzásobili.
- Intenzívne búrky spôsobujú rýchly odtok vody do nížin a jej následný výpar.
Búrky nič neriešia
Nesluša však nie je jediná. Nedostatok pitnej vody trápi aj okolité obce. Aj tie sú závislé od vlastných, povrchových zdrojov vody, a teda aj od množstva zrážok. Tých je podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavla Faška toto leto neúrekom, dokonca takmer najviac za posledné desaťročie. Problém robí skôr ich nárazovosť v podobe búrok. „Intenzívny dážď, ktorý padá pri búrke, nepodporuje hydrologické charakteristiky,“ hovorí Faško. Takáto „rýchlo uvarená voda“ rýchlo odteká zo zasiahnutej oblasti do nížin, kde v teplom počasí podľahne výparu a nestihne do pôdy vsiaknuť. Povrchové zdroje vody tak ostávajú takmer rovnako prázdne.
Búrky sa navyše toto leto severu Slovenska vyhýbajú oveľa častejšie ako akejkoľvek inej časti našej krajiny. Pomohlo by, ak by letnému suchu predchádzala intenzívne daždivá jar a mokrá zima. To však nie je tohtoročný scenár. „Táto zima aj jar boli veľmi chudobné na zrážky, v dôsledku toho bola situácia v podzemných vodách v polovici mája veľmi nepriaznivá,“ hovorí odborník SHMÚ pre hydrológiu Ján Gavurník. Návrat k lepším hodnotám predpovedal upršaný máj a jún, sever však bez letných zrážok viditeľne trpí. „Územie Slovenska nie je rovnomerne zásobované zrážkami. Chýbajú celoplošné zrážky, ktoré nenahradí ani intenzívna búrková činnosť,“ dodáva Gavurník.
Prechod pod väčší zdroj
Riešením v podobne postihnutých obciach by bolo napojenie na stabilný zdroj vody. Práve tie totiž zatiaľ žiadne nedostatky neevidujú. „Situácia výdatnosti vodných zdrojov je aktuálne v našej spoločnosti stabilizovaná,“ prízvukuje hovorkyňa Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti Božena Dická. Sucho, a do veľkej miery aj výrub stromov, ktorý zakaľuje pitnú vodu, ovplyvňuje aj ich. Sú naň však lepšie predzásobené. Dostať obecný vodovod pod správu väčšej spoločnosti je ale podľa starostky Nesluše ťažký oriešok.
Prevziať by ho pod seba mohli Severoslovenské vodárne a kanalizácie (SEVAK), ktoré vodu dodávajú do viacerých obcí a miest na severe Slovenska a problém s jej zásobami zatiaľ evidujú len v dvoch z nich. Rokovania o prevzatí však neprebehli. Podľa vedúceho Hospodárskeho strediska Vodovody Vladimíra Halušku za to môže obec. „Bolo nevyhnutné, aby obec predložila príslušnú dokumentáciu. Tú nám dosiaľ v požadovanom rozsahu nepredložila,“ ozrejmuje Haluška. Podľa starostky ide o beh na dlhé trate, hlavne pri vybavovaní potrebných povolení. „Vodovod by potreboval opravu, je to obrovská investícia, a to si málokto vezme na starosť,“ dodáva. Ak preto nedôjde k výraznému zvýšeniu úhrnu zrážok a mnohí ľudia neupustia od letného plytvania vodou, starostka bude musieť pristúpiť k postupnému odpájaniu vinníkov.
Ministerstvo má plán
Nové vedenie ministerstva životného prostredia chce do budúcnosti problémom s pitnou vodou kvôli suchu predísť. Vypísalo preto už dve výzvy a vyčlenilo na ne 27 miliónov eur z Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Vybrané projekty majú účinne zadržiavať vodu v krajine. Jedna z výziev potrvá ešte do konca augusta, v rámci druhej envirorezort schválil 29 z predložených 354 žiadostí. Dokopy na ne vyčlení takmer päť miliónov eur. Projekty sa zväčša zameriavajú na budovanie dažďových záhrad, zberných systémov na zadržiavanie zrážkovej vody či nádrží s cieľom využiť zrážkovú vodu na vytváranie vodných prvkov a na polievanie zelene.
Finančnú injekciu dostane aj výstavba zelených plôch s funkčnou vegetáciou podporujúcou výpar. „Postavili by sa na zadržanie zrážkovej vody v danom území,“ dodáva Slavomír Held z komunikačného odboru ministerstva. Vodu chcú zadržiavať aj priamo pod povrchom, a to vsakovacími a retenčnými systémami v kombinácii s vodozádržnými opatreniami, ktoré majú pozitívny vplyv na zmenu mikroklímy.