Najnižšie výpadky z podielových daní majú malé obce. Práve im skomplikuje fungovanie aj výpadok okolo tisíc eur. Väčšie samosprávy počítajú výpadky v miliónoch eur. Finančné straty výrazne pocítilo hlavné mesto. Bratislava prišla o 24 miliónov eur. Len na podielových daniach ide o výpadok vo výške deväť až desať miliónov, teda päť percent z pôvodného rozpočtu. Riešením je podľa hovorkyne mesta Kataríny Rajčanovej šetrenie. To sa začalo už v apríli. „Bežné výdavky sme znížili o jedenásť miliónov eur, o štrnásť miliónov šli dole kapitálové výdavky mesta,“ hovorí Rajčanová. V júni došlo k ďalším škrtom. Bežný rozpočet klesol o ďalších päť miliónov eur. Kapitálový rozpočet, ktorý zahŕňa investície, klesol o deväť miliónov eur.
Samosprávy prišli o milióny eur
- Koronavírus vytvoril v rozpočtoch slovenských miest a obcí veľké diery. Kým najväčšie mestá počítajú výpadky v miliónoch eur, pre malé obce môže byť likvidačný aj výpadok vo výške niekoľko tisíc eur. Samosprávy čaká tvrdé šetrenie. Pomôcť môžu aj bezúročné pôžičky od štátu.
- Rozpočet Bratislavy sa v dôsledku výpadkov na dani z príjmu zmenší o 24 miliónov eur. Mesto posúva rekonštrukcie viacerých budov, vysadí menej stromov oproti pôvodnému plánu a zníži aj prevádzkový rozpočet.
- Banská Bystrica prišla o dva milióny eur. Mesto chce šetriť. O pôžičku od štátu záujem nemá.
- Nitra hlási výpadok 1,8 milióna eur, ktorý plánuje zaplátať pôžičkou od štátu.
- Štát samosprávam poskytne bezúročnú pôžičku. Obce a mestá si môžu požičať maximálne toľko peňazí, o koľko v dôsledku koronakrízy prišli. O financie môžu požiadať do konca októbra.
- Podmienkou pre získanie finančných prostriedkov je ich vyčerpanie do konca roka.
Veľké šetrenie
Hlavné mesto teda muselo prehodnotiť aj plánované investície. „Rekonštrukcie viacerých budov v meste sa posúvajú, vysadí sa menej stromov oproti pôvodnému plánu, znižuje sa aj prevádzkový rozpočet,“ hovorí Rajčanová. Mesto a mestské organizácie nebudú zamestnancom vyplácať polročné odmeny ani naberať nových ľudí. Zachovať sa však má hlavná priorita – a to oprava ciest a rekonštrukcia verejných priestorov. V hre je stále aj príprava na parkovaciu politiku. Bratislava v tejto súvislosti dokonca čerpá aj nový úver.
Šetrí aj Banská Bystrica. Tá na podielových daniach prišla takmer o dva milióny eur. Podľa hovorkyne mesta Zdenky Marhefkovej je výsledkom utlmenie viacerých činností samosprávy. Znížil sa aj počet plánovaných výkonov, s ktorými mesto ešte pred koronakrízou rátalo. „Zároveň dochádza k prehodnocovaniu investičných akcií,“ dodala Marhefková. Úsporné opatrenia majú rozpočet stabilizovať natoľko, aby mesto nemuselo siahnuť po návratnej pôžičke od štátu. O tú sa totiž Banská Bystrica uchádzať nechce. „Termín použitia týchto finančných prostriedkov je pre nás nevyhovujúci,“ dodáva Marhefková.
Ministerstvo zachraňuje pôžičkami
Ministerstvo financií totiž bezúročnú pôžičku podmienilo jej vyčerpaním do konca tohto roka. Mestá a obce si môžu požičať maximálne toľko peňazí, koľko stratili. Samosprávy sa môžu uchádzať o pôžičku do 31. októbra. Mnohé s ňou počítajú už teraz. Napríklad Nitra počíta so získaním pôžičky až do výšky 1,8 milióna eur. A to aj napriek výraznému šetreniu. „Pozastavila sa aj valorizácia miezd, ktorá mala byť od apríla. Ide o pomerne veľkú sumu, keďže sa bavíme takmer o tisícke ľudí, ktorí sú zamestnancami mesta, škôlok, mestských podnikov a podobne,“ uvádza hovorca mesta Tomáš Holúbek. Siahnuť museli aj na niektoré dotácie.
Žiadosť o pôžičku pripravuje už aj východ Slovenska. Má byť aj jedným z predmetov rokovania prešovského mestského zastupiteľstva v septembri. A to aj napriek zmenám v rozpočte, ktoré boli súčasťou prvej fázy úsporných opatrení. Rovnako je na tom aj Bardejov. Ten prišiel o vyše 800-tisíc. O pôžičku požiada aj napriek tomu, že už teraz šetrí na správe úradu, ako aj v mestskej hromadnej doprave.
Práve tá by v takomto prípade mohla byť východiskom. „Obciam, ktoré by si na financovanie výpadku brali úver, pôžička pomôže, ušetria na úrokoch,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Výhodná pre samosprávy je podľa neho aj splatnosť prípadného dlhu. Tá sa má začať až v roku 2024 a trvať ďalšie tri roky. „Výpadok príjmov sa pohybuje okolo šesť až sedem percent, odloženie splátok na neskoršie obdobie, ako aj splatnosť sa preto zdajú byť dosť dlhé obdobie na splácanie,“ dodáva Ďurana. Otázne však je, či bude samosprávam vyhovovať podmienka využitia peňazí. Tú ministerstvo obmedzilo na čisto nehospodárske účely, a teda nie na chod podnikov v správe obcí. Mnohé však s výpadkami bojujú práve v tejto oblasti. Aj preto podľa Ďuranu po pôžičkách siahnu skôr väčšie mestá, menšie obce vyriešia problém odsunutím výdavkov či ich znížením.
Východisko? Reforma
Samosprávy pôžičku ako riešenie nevidia. Ak sa má do budúcnosti predísť 52-miliónovej strate v rozpočte, musí sa podľa nich zmeniť celý spôsob financovania. Predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič preto navrhuje zaviesť model, ktorý využíva napríklad Česká republika. Samosprávy by tak získavali prostriedky z viacerých daní. Zároveň by čerpali financie aj z vlastných príjmov. Ako príklad uvádza daň z príjmov právnických osôb, daň z motorových vozidiel či environmentálnu daň.
Zmena financovania samospráv sa spomína aj v programovom vyhlásení vlády. Minister financií sa ním chce zaoberať v najbližších mesiacoch. Viskupič však bude naliehať na jej okamžité riešenie. "Sľubujeme si od toho lepšie plánovanie výdavkov v oblasti sociálnej starostlivosti, zdravotníctva či kultúry,“ povedal Viskupič.