Baláž: Ak nepríde druhá vlna, prepad väčší nebude

O tom, ako vníma medziročný prepad ekonomiky a jej vývoj do konca roka, ako aj o efektívnosti trvalého kurzarbeitu sa denník Pravda rozprával s ekonómom Prognostického ústavu SAV Vladimírom Balážom

16.08.2020 08:00
debata (39)

Ekonomika sa takto rapídne medziročne neprepadla ani v roku 2009.

Prepad mal byť pôvodne ešte o mnoho hlbší, preto je odhad 12 percent prekvapujúco dobrý. A to nielen pre Slovensko ako také, ale aj v rámci európskej komunity. Musíme si uvedomiť, že sme extrémne otvorená ekonomika, životne závislá od krajín ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko, ktoré sú našimi hlavnými obchodnými partnermi. Aj preto je tento výsledok pre nás stále dobrý.

Čím to je, že reálny prepad nie je taký drastický?

Aj napriek pandémii sa naše automobilky nezastavili úplne. Vždy niektorá z nich vyrábala. V prípadoch, keď sa prepadal export, vyrábali aspoň na sklad. Za minulý mesiac tak náš vývoz medziročne klesol veľmi málo, a to aj preto, že sme mali vytvorené zásoby.

Očakávate v treťom štvrťroku ešte pozitívnejšie čísla?

Samozrejme. Už teraz idú automobilky naplno. Pokiaľ by nedošlo k výraznej druhej vlne, ktorá by spôsobila sťaženie epidemiologickej situácie, nemáme dôvod na to, aby sa ekonomická prognóza zhoršila.

Aký celoročný prepad očakávate?

Podstatne nižší, ako sa predpokladalo. Môže sa zastaviť niekde na 5 až 6 percentách, môže byť teda takmer rovnaký, ako v roku 2009.

Politici stále hovoria o druhej vlne. Ak by nastala, mohla by veci výrazne skomplikovať?

Nie je až také dôležité, aká silná bude druhá vlna, ak príde, u nás, ale aká bude v partnerských krajinách. Ak by sa tam vyvíjala výrazne zle, opäť by sa musela dať výroba na voľnobeh. Vyzerá to tak, že západné vlády sa už poučili. Ľudia tam nosia rúška a dodržujú dostatočné vzdialenosti. Úplné zatvorenie ekonomiky preto, dúfajme, nenastane.

Čo sa týka zamestnanosti, jej medziročný prepad sa odhaduje na 2,6 percenta. Je to podľa vás veľa?

Je to prekvapujúco málo. Určite na to mali vplyv opatrenia vlády na udržanie zamestnanosti, ako napríklad kurzarbeit na slovenský spôsob. Aj tí zamestnávatelia, ktorí možno uvažovali o masovom prepúšťaní, od toho nakoniec upustili. Uvedomili si, že je ľahké zamestnanca prepustiť, no oveľa ťažie je rovnako kvalitného neskôr nájsť. Vyškoliť nového človeka totiž stojí peniaze. Aj preto zväčša dochádzalo k znižovaniu kapacít len v agentúrnej sfére.

Očakávate, že v prípade, ak sa firmám skončí nárok na štátnu pomoc, dôjde k dodatočnému prepúšťaniu?

Také prípady sa môžu vyskytnúť, podľa mňa to však nebude masové. Všetci ešte stále žijeme pandémiou, no mali by sme si uvedomiť, že ešte pred rokom sme riešili úplne iný problém, a tým bol nedostatok pracovných síl. Na Slovensku sme mali 70-tisíc pracovníkov zo zahraničia. Tento nedostatok za noc nezmizne. Neovplyvní ho ani na niekoľko mesiacov pritlmený dopyt.

Spomínali ste kurzarbeit. Minister práce Milan Krajniak chce tento koncept zaviesť dlhodobo. Ale až od roku 2022. Nie je to neskoro?

Niečo ako kurzarbeit už máme aj teraz. Hlavný rozdiel bude len v tom, že v Nemecku, kde takáto forma práce vznikla, odvádzajú aj zamestnanci, aj zamestnávatelia peniaze do špeciálneho fondu. Nedochádza tak k ich vyplácaniu zo Sociálnej poisťovne, ako je to u nás. My niečo takéto zatiaľ nemáme, a v prípade, ak takýto nástroj chceme v budúcnosti používať, budeme potrebovať rezervný fond. Treba rátať s tým, že nám zvýši odvodové zaťaženie. V tomto prípade je to ale oprávnené.

Minister hovorí, že ďalšia kríza sa dá očakávať o desať rokov. Bude tam dovtedy dosť peňazí?

Kríza je absolútne normálna súčasť ekonomických cyklov. Hospodárska expanzia bola historicky dlhá, trvala až jedenásť rokov, čo nie je normálne. Preto by obdobie recesie prišlo tak či tak, koronavírus ho len urýchlil. Podľa mňa kríza nemusí prísť presne o desať rokov, fond však treba mať pripravený. Či bude stačiť? Určite, ak sa peniaze budú zbierať dosť dlho a kríza nepríde príliš skoro. Vždy je však lepšie mať niečo ako nič a nemusieť si požičiavať na medzinárodných trhoch.

Spomína sa, že by sa fond mal financovať z poistenia v nezamestnanosti, kde je väčšinou prebytok. Tieto peniaze sa však často míňajú na dofinancovanie dôchodkov. Nemôže to narobiť problémy?

Ak bude mať Sociálna poisťovňa problém s financiami, bude to musieť sanovať štát. A to jednoducho, zdaní občanov. Všetko niečo stojí, ale veď sa pozrime na realitu. Sme ešte len na začiatku volebného obdobia, keď vláda nemusí robiť nejaké veľké populistické sľuby. A napriek tomu vidíme, že sa predstavujú trináste dôchodky a ďalšie sociálne opatrenia.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #pokles #Vladimír Baláž