Výsledok mohol byť ešte katastrofálnejší, rátalo sa dokonca s poklesom až o 13,5 percenta. Niektorí analytici počítali aj s pätinovým prepadom. Od najhoršieho zachránil slovenskú ekonomiku jej júnový rozbeh. „Prispela k tomu zvýšená aktivita v kľúčových odvetviach priemyslu, najmä vo výrobe automobilov, a tiež v malých podnikoch,“ informujú štatistici.
Slovensko pritom v prvom štvrťroku patrilo medzi najviac klesajúce ekonomiky v únii. A to s medziročným prepadom o 3,7 percenta. Predbehlo nás len Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Najnovšie čísla nás však posunuli bližšie k stredu.
Recesia sa nevyhla ani trhu práce. Ani v tomto prípade sa nenaplnili negatívne scenáre. Medziročný pokles zamestnanosti bol o 2,6 percenta. Teda nič dramatické. Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej za to môžeme vďačiť aj štátnej pomoci na udržanie zamestnanosti, ale aj uvoľneniu protipandemických opatrení. „Po ňom začalo dochádzať k pomerne rýchlemu oživovaniu ekonomiky, priemyslu aj exportu, čo tiež zmiernilo nárast počtu ľudí bez práce,“ hovorí Glasová. Prekvapujúco pozitívne tak vyzerá aj výhľad na najbližšie mesiace. Ak nedôjde k zhoršeniu epidemiologickej situácie, ekonomika sa spamätá pomerne rýchlo. A aj celoročný pokles môže byť menší ako odhady z dielne Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií. Ten prognózuje na tento rok prepad takmer o desatinu.
Pôjde o véčko?
Druhá vlna však naďalej zostáva výrazným rizikom. A to najmä ak by sa vrátili prísne opatrenia a obmedzenie pohybu. To by mohlo viesť aj k opätovnému ekonomickému poklesu a prehĺbeniu recesie. Výsledkom by tak bolo dlhšie obdobie, v ktorom by sa striedalo oživenie s prepadmi. „V takomto prípade by aj slovenská ekonomika v tomto roku pravdepodobne zaznamenala dvojciferný pokles,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Výrazný návrat koronavírusu môže negatívne ovplyvniť aj trh práce. S prípadným prepúšťaním treba rátať až neskôr. Trh práce na ekonomický vývoj totiž spravidla reaguje s časovým oneskorením.
Na predpandemické úrovne sa však tak či tak vráti ekonomika najskôr začiatkom roka 2022. Všetko bude závisieť od toho, ako dobre sa Slovensko, ale aj svet popasujú s prípadnou druhou vlnou koronavírusu. Respektíve ako ju zvládnu naši hlavní obchodní partneri Nemecko a Veľká Británia. Podľa Koršňáka sa väčšina krajín už naučila priebeh pandémie lepšie manažovať. K znouzatvoreniu by tak nemuselo dôjsť, myslí si analytik.
"Pokiaľ sa pandemická situácia nezhorší natoľko, že by v druhom polroku došlo k opätovnému uzatváraniu ekonomík, môže byť celoročný pokles menší než náš oficiálny odhad na úrovni 7,5 percenta,“ hovorí hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Oživenie nateraz vyzerá byť v tvare písmena V, dodáva.
Poklesy boli všade
Najvýraznejšie sa o červené čísla postarali prepady v maloobchode, priemysle či stavebníctve, gastronómii a turizme, vysvetľuje Koršňák. „Nejaký pokles pravdepodobne vykázala drvivá väčšina odvetví ekonomiky,“ hovorí. To, ktoré odvetvia v druhom štvrťroku kríza zasiahla najviac, zverejní Štatistický úrad až v úvode septembra.
Podceňovať netreba ani situáciu v rámci regiónov. „Cez subdodávateľský reťazec a chýbajúce dodávky sa ekonomická slabosť z postihnutého regiónu či fabriky môže šíriť ďalej,“ hovorí Koršňák.
Ani jedna krajina nerástla
Všade samé mínusy. Situácia nevyzerá ružovo ani v únii. Podľa údajov Eurostatu došlo k historicky najväčšiemu medziročnému prepadu od roku 1995. A to o 14,1 percenta v rámci únie ako celku, a o 15 percent v krajinách eurobloku. Miera poklesu v jednotlivých krajinách pritom takmer úplne kopírovala priebeh pandémie v tom-ktorom členskom štáte.
Najväčší pokles – o vyše pätinu – zaznamenalo Španielsko, ktoré vykázalo aj najvýraznejšie obmedzenie pohybu. Naopak, krajiny, v ktorých mala pandémia počas druhého kvartálu výrazne miernejší priebeh, ako Nemecko, Rakúsko, Slovensko či Česko, mali aj oveľa miernejší pokles svojich ekonomík.