„Straty počas mesiacov, keď boli prevádzky zatvorené alebo fungovali iba vo veľmi obmedzenom režime, sa nedajú dobehnúť,“ hovorí analytička Eva Sadovská z Wood & Company. Vykryť by to síce mohlo zvýšenie cien, no aj to len do istej miery. Okrem toho pohnúť s cenami si môžu dovoliť len tie najnavštevovanejšie hotely a penzióny, kde je záujem vyšší ako ponuka, upozorňuje analytička. Ceny preto mnohí hotelieri menia podľa návštevnosti – keď je ľudí viac, poskočia, len čo však rady dovolenkárov zrednú, padnú aj sumy. Dovolenka cez týždeň tak vyjde niekde o poznanie lacnejšie ako predĺžený víkend.
Flexibilné ceny má aj trenčiansky hotel Elizabeth. Hore idú, keď je hotel vyťaženejší, najdrahšie sú vždy posledné izby, vysvetľuje jeho riaditeľ Dušan Hrúza. "Snažíme sa prilákať ľudí do Trenčína, žiaľ, nie sú to Tatry,“ hovorí.
Plošnému zdražovaniu nehrá do karát ani nižší počet zahraničných turistov. Za prvých päť mesiacov roka ich prišlo medziročne viac ako o polovicu menej. „Pokles návštevnosti je v hlavnom meste citeľný. A to nás prinútilo nechať hotel zatvorený až do augusta,“ hovorí generálna manažérka Arcadia boutique hotel v centre Bratislavy Jana Ventrubová. Ceny za ubytovanie však nemenili a sú podľa nej rovnaké ako minulý rok. „Nepôsobí príliš vierohodne, ak hotely znižujú ceny ubytovania pri zvýšených nákladoch na hygienu a sanitu priestorov,“ dodáva Ventrubová.
Počet hostí v bratislavskom hoteli Devín bol v júli o dve pätiny nižší ako vlani, vysvetľuje jeho obchodný riaditeľ Daniel Kulla. Aj preto drží hotel ceny dole. Oproti júnu je to predsa len zlepšenie, keďže vtedy v porovnaní s minulým rokom vypadli až vyše tri štvrtiny hostí. Medzi hosťami už nechýbali okrem domácich ani Česi, Nemci či Rakúšania. "Sme optimisti, verím, že v septembri sa postupne začne oživovať trh obchodných cestujúcich a postupne budeme môcť začať zvyšovať ceny za ubytovanie na pôvodnú úroveň spred pandémie,“ hovorí Kulla.
Inak Bratislava, inak Lomnica
O polovicu menej hostí majú aj v bratislavskom hoteli Loft. Rovnako im padli aj tržby. Pre nízku návštevnosť znížili ceny o desatinu, vysvetľuje Ivana Pospiš z jeho rezervačného oddelenia. „Ak nám stúpne obsadenosť, ceny pôjdu hore,“ vraví. Záujem je skôr o izby bez raňajok. V júli sa priemerná cena za jednu noc v hoteli Loft pohybovala okolo 79 eur.
Úplne iná situácia je mimo hlavného mesta. "Pokiaľ berieme do úvahy prvý letný mesiac júl 2020, počet hostí bol oproti minulému roku približne o 19 percent vyšší,“ hovorí Zuzana Semanová z Hotela Lomnica. Tatry lákajú jednoducho viac ako pobyt v meste.
V Gbeľanoch pri Žiline bol júl rovnaký ako vlani. Ceny nemenili a ani sa nechystajú, potvrdzuje riaditeľka hotela Chateau Gbeľany Ivana Repáňová. Izba s raňajkami pre dvoch tak vyjde na 109 eur na jednu noc.
Bude ešte drahšie?
Nejeden podnikateľ v cestovnom ruchu bojoval v posledných mesiacoch o holé prežitie. Marec zrazil tržby hotelov o polovicu, apríl až o 84 percent. Máj bol len o tri percentá lepší. V júni tržby medzimesačne stúpli o viac ako polovicu. Hotely však evidujú medziročné prepady tržieb až o 61,2 percenta.Hotelieri však chtiac-nechtiac budú musieť s cenami nakoniec pohnúť. A to nielen pre pokles tržieb, ale aj pre rast nákladov. „Ľudia sú drahší, ale hore išli aj ďalšie vstupy ako ceny tovarov a energií,“ hovorí generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák. Štát sčasti síce podnikateľom a prevádzkarom v cestovnom ruchu pomohol, no povinnosti ich neminú. „Doterajšia pomoc zo strany štátu znížila tieto náklady len minimálne, navyše štát podnikateľom, až na jednu výnimku, neodpustil žiadne platby či odvody. Išlo len o ich odklad,“ dodáva Harbuľák. Preto nevidí dôvod, prečo by sa ceny mali držať dole, či nebodaj klesať.
Domáci turisti môžu pomôcť
Slovenské hotely a reštaurácie trápi enormný výpadok hostí z cudziny. Ten výrazne, ako sa zdá, nezmenia ani najbližšie týždne. A to aj napriek tomu, že situáciu trochu zachraňujú dovolenkári zo susedného Česka. „K medzimesačnému nárastu zahraničných turistov pravdepodobne dôjde, ale k absolútnemu zvýšeniu oproti minulému roku určite nie,“ hovorí Harbuľák. Asociácia eviduje výpadok turistov zo všetkých krajín.
Naopak, počet domácich dovolenkárov stúpol. "To hrá v prospech tuzemských ubytovacích a stravovacích zariadení,” hovorí Sadovská. Otázne je, aký vplyv bude mať nárast počtu ľudí bez práce a s tým súvisiaci pokles príjmov. Pocítiť to môžu prevádzky už túto jeseň.
Reštaurácie zdražujú. Snažia sa vykryť straty z pandémie
Večera vonku vyjde drahšie. Podniky sa totiž snažia dobehnúť výpadok príjmov kvôli opatreniam proti šíreniu koronavírusu. Mnohé boli totiž zatvorené aj po ich uvoľnení. Okrem toho ceny potravín pokračovali v raste, hoci predsa len o čosi miernejšom.
Zdraženie postrehol aj čitateľ denníka Pravda Pavol zo Žiliny. Dlhé roky navštevoval svoju obľúbenú reštauráciu v žilinskom centre, naposledy si všimol, že ceny jedál sa zmenili. "Obľubujeme cestoviny, no teraz sú o jedno euro drahšie, ako sme boli zvyknutí,“ hovorí. Z ceny 7,90 eura sa suma za jednu porciu zmenila na 8,90 eura. "Stravovať sa v reštauráciách budeme aj naďalej, no nárast ceny o jedno euro je už viditeľný aj na účte,“ dodáva Pavol.
Zvýšenie cien priznal pre denník Pravda aj majiteľ žilinskej Pizzerie Marek. "V priemere som ceny zdvihol o päť až desať percent,“ hovorí. Rapídne zdražovať však nechce, musí sa posnažiť vykryť straty za obdobie počas pandémie. Za prvých šesť mesiacov tohto roka padli medziročne tržby reštaurácií podľa údajov Štatistického úradu SR o vyše desatiny.