Foto: Robert Hüttner, Pravda
Mestá zostali zaskočené. Nevedia, kto výpadky v rozpočtoch zafinancuje. Vláda sa síce dušuje, že sa na financovaní bude podieľať, otázne je však, do akej miery. Len vlani investovali samosprávy státisíce eur do jedální, hrncov, pre dotáciu na stravu prijali nových ľudí do kuchýň, a teraz majú zase riešiť ďalšie opatrenie? Prekáža im aj to, že sa rozhodlo bez nich. Rozpočty mnohých miest totiž trpia už teraz, ďalšie výpadky pre ne môžu byť neúnosné.
"Pre MHD zadarmo môžu klesnúť príjmy dopravného podniku až o jednu štvrtinu,“ komentuje hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. Dodáva, že z rozpočtu hlavného mesta pritom v dôsledku koronakrízy a nižšieho výberu podielových daní už teraz vypadlo 50 miliónov eur.
V prípade Banskej Bystrice nevyzerá situácia o nič lepšie. "Šetríme, kde sa dá. Museli sme pristúpiť aj k utlmeniu poskytovania dotačných prostriedkov z rozpočtu mesta a k zníženiu počtu plánovaných výkonov,“ hovorí banskobystrický primátor Ján Nosko. Mesto tak dáva menej na údržbu verejných priestranstiev či miestnych komunikácií. Zavedenie bezplatného cestovania by znamenalo ďalšie zníženie príjmov. Cestujúci, ktorých by sa nové opatrenie týkalo, totiž tvoria až 45 percent ľudí, ktorí tamojšiu mestskú dopravu pravidelne využívajú. To si podľa primátora Banskej Bystrice mesto dovoliť nemôže.
Na východe Slovenska by táto zmena znamenala výpadok príjmov až o štvrtinu. Košice by tak namiesto obvyklých vyše 23 miliónov eur ročne doplácali na dopravu v meste až o 11 miliónov eur viac. "Len v období od marca do apríla 2020 bol výpadok tržieb na úrovni približne 370-tisíc eur,“ zdôrazňuje hovorca Prešova Vladimír Tomek. Cestujúci zadarmo, vrátane druhého tarifného pásma, do ktorého patria aj okolité obce, by tu spôsobili ročný výpadok vo výške 1,5 milióna eur. S problémami v príjmoch sa pritom Prešov trápi už teraz. Spoločne s ďalšími dopravnými podnikmi z krajských miest žiadalo mesto o kompenzáciu od štátu. Tá však dodnes neprišla.
Bez analýzy?
Do akej výšky vláda samosprávy odškodní a či vôbec, nie je zatiaľ jasné. Inštitút dopravnej politiky pri rezorte dopravy až teraz chystá analýzu možných dôsledkov tohto opatrenia na verejné financie. Denník Pravda sa tak nedopátral ani k čiastkovým výsledkom. Mestá pritom zasielali inštitútu údaje už dávnejšie. Zdá sa tak, že vláda ohlásila opatrenie ešte pred jeho prerátaním.
Otázne preto je, či vláda naozaj ráta so všetkými dôsledkami novinky, ktorú sa chystá zaviesť. "Chceme veriť, že dosahy boli naozaj kvalifikovane vyčíslené a rozhodnutie sa urobilo v kontexte celkovej ekonomickej situácie,“ hovorí riaditeľka kancelárie Únie miest Slovenska Jana Červenáková.
Ministerstvo financií však tvrdí, že po spracovaní všetkých údajov chce na konečnom modeli financovania spolupracovať. A to nielen s rezortom dopravy, ale aj s doteraz opomínanými samosprávami. Finančná spoluúčasť štátu má byť vraj samozrejmosťou.
Bude to stačiť?
Nateraz nie je vôbec jasné, koľko bude bezplatná doprava stáť. Nejde totiž len o každodennú prevádzku. Peniaze budú potrebné na obnovu vozového parku, ale aj jeho doplnenie. A to najmä v prípade, že autobusy začne využívať viac ľudí.
Ak nebudú peniaze, hrozí, že doprava sa nebude rozvíjať. "Treba myslieť na cestné pruhy vyhradené pre autobusy, preferenciu vozidiel MHD na križovatkách a s tým súvisiace technologické inovácie v riadení dopravy,“ ozrejmuje hovorkyňa Trnavy Veronika Majtánová. Ak by prostriedky chýbali, v konečnom dôsledku by utrpeli samotní cestujúci.
Zľavy dávajú mestá už teraz
Seniori, žiaci a zdravotne znevýhodnení ľudia majú možnosť lacnejšej dopravy už teraz. Väčšina miest totiž poskytuje buď zľavu v určitej výške, alebo cestujú dokonca zadarmo. Napríklad v Žiline majú bezplatnú jazdu dôchodcovia od 62 do 69 rokov. Zadarmo sa vozia aj žiaci a študenti vo veku 6 až 16 rokov. Ľudia s hendikepom môžu zase využiť rôzne zľavy. Podobne to funguje vo viacerých mestách.
Tieto opatrenia však nie sú zadarmo. Rozdiel medzi nákladmi a príjmami každoročne uhrádza samospráva. Ak dôjde k ďalším výnimkám z cestovného, samosprávy tvrdia, že budú potrebovať masívnu pomoc zo štátnej pokladnice. "V prípade, ak by nám dali na to príspevok v adekvátnej hodnote, tak v tom nevidíme problém ani z hľadiska trvalo udržateľnej mobility,“ domnieva sa hovorca Nitry Tomáš Holúbek. Výdavky navyše si totiž podľa neho Nitra nemôže dovoliť. Už teraz na MHD dopláca 6,8 milióna eur. Po novom by to bolo o 1,2 milióna viac.
Zadarmo a ekologicky? Ani zďaleka!
Bezplatná doprava pre vybrané skupiny ľudí nebude o nič ekologickejšia, ako keď musia všetci platiť. Vyťaženosť autobusov pri bezlístkovej doprave totiž podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy nie je možné monitorovať.
Oveľa efektívnejšie by podľa Lešinského bolo vybudovanie infraštruktúry pre bezemisnú mobilitu. Na mysli má bicykle či zníženie ceny lístka v mestskej doprave na minimum, no nie na nulu. Práve optimalizácia autobusových spojov, sťaženie parkovania v centrách, vybudovanie záchytných parkovísk a nízkoemisná MHD prilákajú ľudí k využívaniu mestských autobusov. "Tak sa nám bude v mestách lepšie dýchať,“ zdôrazňuje Lešinský.