Korona uštedrila pivu knokaut

, 09.08.2020 18:00

Krátke obdobie konjunktúry vo výrobe a spotrebe piva na Slovensku sa skončilo. Knokautovala ho koronakríza zo začiatku roku 2020, ktorá pretrhla tri roky plynulého vzostupu produkcie piva. Je to najväčší úder od čias zavedenia spotrebnej dane na pivo (2003), keď ročná spotreba piva v prepočte na hlavu klesla vtedy z 92 litrov na 70 až 72 litrov v nasledujúcom pätnásťročnom období. Korona úder zastavil teraz spotrebu na úrovni takmer 78 litrov (2019).

Pandémia COVID19 dokonale zamiešala spotrebiteľskými zvyklosťami, ktoré sa utvorili po roku 2000. Pivovarnícku scénu obohatilo 75 remeselných pivovarov, čo nesmierne obohatilo sortiment vyrábaných pív. Hoci prím vo výrobe udávajú dve nadnárodné spoločnosti – Heineken Slovensko (56-percentný podiel na trhu) a Plzenský Prazdroj Slovensko (34), spolu s dvoma malými priemyselnými pivovarmi Steigerom vo Vyhniach (6) a Banskobystrickým pivovarom (4), ono jedno percento piva z produkcie malých pivovarov ukázalo spotrebiteľom nesmiernu rozmanitosť piva, aj iné možnosti konzumácie.

Slovensko stále zostáva krajinou svetlého čapovaného piva a z neho predovšetkým ležiakov. V Nemecku vynájdené radlery však našli v poslednom desaťročí veľký zástup stúpencov aj na Slovensku, najmä medzi ženami (rôzne ovocné príchute) a vodičmi (nealkoholické). Nehovoriac o tom, že či už veľkí alebo malí pivovarníci začali demonštrovať svoju tvorivosť cez produkciu rôznych špeciálov a pív typu ale – čítaj ejil. Bohatosti ponuky žičila konjunktúra, rastúce zárobky a mladšia, zvedavejšia generácia spotrebiteľov vyhľadávajúca a ochutnávajúca novinky.

Výčapom chýba tretina hostí

Koronakríza, zatiaľ nevedno na ako dlho, zmrazila sľubne sa rozbiehajúci trh s pivom. Zneisteli spotrebitelia, čo Jana Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, ilustrovala tým, že len 60 percent ľudí sa vrátilo k pôvodným zvykom pred karanténou a opäť chodí na pivo von. Takmer jedna tretina spotrebiteľov teraz pivo pije častejšie doma, lebo je to pre nich pohodlnejšie. Zistil to prieskum agentúry Kakadu.

Pravda, nemusí to byť len pohodlnosť, ale aj obavy z ustavične sa pripomínajúcej prítomnosti COVID 19, ktorý drží časť opatrných spotrebiteľov v bezpečí domov. Lenže pivo je dôležitou súčasťou slovenskej ekonomiky. Od neho závisí, ako sa opäť rozbehne oživenie poľnohospodárstva – prostredníctvom pestovania sladovníckeho jačmeňa a najmä to, či sa do pôvodnej kondície dostane celý gastro sektor, reštaurácie, hotely, pohostinstvá.

"Hoci sa len jedna tretina slovenského piva predá v pohostinstvách, pre pivovary to predstavuje dve tretiny ich celoročného zisku. Aktuálna letná sezóna, ktorá je poznačená neskorým začiatkom a chladným júnom, zatiaľ straty spôsobené karanténnymi opatreniami nekompenzuje, ani výrobcom, ani gastrosektoru. Spotrebitelia sú stále opatrní. Oživovanie gastrosektora a cestovného ruchu môže trvať celé roky,“ mieni Jana Shepperd.

Pivovarníci, ktorí plávajú na tej istej lodi čo ich odberatelia predávajúci pivo v celom bohato štruktúrovanom gastro-pohostinsko-ubytovacom sektore, žiadajú štát o pomoc. Tou by podľa Jany Shepperd malo byť zníženie DPH na stravovacie služby, nealkoholické nápoje a čapované pivo.

Pivo ako motor ekonomiky

Špecifickým problémom je, ako posilniť sebestačnosť sladovní v domácej produkcii sladovníckeho jačmeňa. Sedem slovenských sladovní sa postaralo o to, že Slovensko sa zaradilo medzi 12 najdôležitejších exportérov sladu na svete. S exportom 225-tisíc ton zaostávame za dvojnásobne veľkým Českom len o nejakých 30–40-tisíc ton. Krajina však zďaleka nevie využiť svoj prírodný potenciál. Osevné plochy jačmeňa klesli medzi rokmi 2009 až 2019 z 94-tisíc na 45-tisíc hektárov.

Zvyšovanie plôch sa zaseklo nielen na rizikovosti pestovania jačmeňa v dôsledku suchých a chladných jarí či na otázke perfektne zvládnutej výživy rastlín, ale aj ceny. Tej konkurujú iné, výnosnejšie plodiny. A tak majú sladovníci aj pestovatelia nad čím premýšľať. Oživenie bude závisieť od spolupráce pestovateľov i spracovateľov a vôbec od toho, ako sa nastaví koncepcia rozvoja v kŕči sa zmietajúceho poľnohospodárstva.

Aby sme vyrobili viac piva a tiež ho vypili, lebo až sto miliónov litrov z vypitých 420 miliónov litrov sa dováža, z toho 90 percent z Česka, potrebujeme mať aj dobre fungujúcu živočíšnu výrobu. Tá by skonzumovala jačmeň, ktorý nespĺňa sladovnícke štandardy a vyprodukovala napríklad bravčové rebierka, takú obľúbenú pochúťku k pivu.

Krajina potrebuje celostný program, súhru štátu, všetkých hráčov zúčastňujúcich sa na tvorbe piva. Tento sektor vytvára priamo i nepriamo dovedna takmer 15-tisíc pracovných príležitostí. Ekonómovia pozerajúci naprieč všetkými odvetviami musia vidieť silný multiplikačný efekt, ktorý vytvára pivo. Pravda, to platí vtedy, ak v ekonomike ako takej vládne súhra a súlad. Ten je teraz narušený a ide o jeho všestrannú obnovu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#pivo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku