Boj o minimálnu mzdu sa stupňuje. Zvýšením by získali najmä ženy

Tak koľko? Od budúceho roka by sa mala dvihnúť minimálna mzda. Odborári a firmy sa na zvýšení nedohodli. Zamestnávatelia totiž trvajú na jej zmrazení. Najmenšie platy by tak aj budúci rok začínali od 580 eur. Odbory zase chcú, aby sa išlo podľa automatu schváleného bývalou vládou. Minimálna mzda by sa tak dostala na 656 eur. Minister práce Milan Krajniak prišiel s vlastným návrhom. A to 620 eur.

04.08.2020 12:28
žena, práca, podnikanie, študentka Foto:
Ilustračné foto.
debata (3)

Koľkých ľudí sa to týka? Kto zvýšením minimálnej mzdy získa? Žien s najnižšou mzdou je o niečo viac ako mužov, upozorňuje analytička Wood & Company Eva Sadovská. "Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 percenta zamestnaných Sloveniek a sedem percent zamestnaných Slovákov,“ hovorí. Celkovo tak vlani na Slovensku zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 percenta zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Teda okolo 154-tisíc ľudí.

Typickým príkladom je podľa analytičky žena do 19 rokov z Prešovského kraja so základným vzdelaním, pracujúca na plný úväzok ako pomocná sila v kuchyni alebo chyžná. "Ak stretnete zamestnankyňu, na ktorú sa bude hodiť táto charakteristika, je pravdepodobné, že minimálna mzda sa týka práve jej,“ hovorí Sadovská. A nielen jej – najnižšie zárobky sú časté v prípade ďalších odvetví a regiónov, dodáva.

Na škole záleží

Aj vzdelanie zohráva svoju rolu, pripomína Sadovská. "V analyzovanom roku takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom,“ hovorí. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity. Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad vyše 7 percenta zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. Úplne iank sú na tom vysokoškoláci. "Zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním majú plat nižší ako 600 eur v najnižšej miere – len do dvoch percent,“ hovorí Sadovská.

Menej ako 600 eur zarábajú hlavne mladí. V prípade zamestnancov do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek dvaja z desiatich, teda 20 percent pracovníkov. "Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 – 24 rokov,“ hovorí analytička. V tejto vekovej skupine podiel dosahuje 12 percent. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 – 35 rokov – a to len 6,3 percenta.

Ako kde, alebo východ nie je Bratislava

Aj to, v ktorom regióne pracujeme, vplýva na náš plat. Najhoršie sú na tom zamestnanci v Prešovskom kraji, upozorňuje Sadovská. "Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný – ide o 14 percent pracujúcich na plný úväzok,“ hovorí.

Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj (9,2 percenta), nasleduje Banskobystrický kraj (8,7 percenta) a Nitriansky kraj (8,0 percenta). Naopak, v Bratislavskom kraji zarábajú menej ako 600 eur v hrubom iba štyria – piati zamestnanci zo 100, čo predstavuje 4,4 percent zamestnancov.

Zaváži však aj oblasť. "Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby,“ hovorí analytička. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou pre 16 percent zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom vyše 13 percent zamestnancov. Naopak, vo finančných a v poisťovacích službách zarába pod 600 eur v hrubom iba 0,3 percenta zamestnancov. V spoločnostiach zaoberajúcich sa dodávkou elektriny, pary a plynu ide o podiel na úrovni 0,7 percenta, v prípade oblasti informácií a komunikácie o 1,4 percenta.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #ženy #Milan Krajniak #rodové rozdiely