Koľkých ľudí sa to týka? Kto zvýšením minimálnej mzdy získa? Žien s najnižšou mzdou je o niečo viac ako mužov, upozorňuje analytička Wood & Company Eva Sadovská. "Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 percenta zamestnaných Sloveniek a sedem percent zamestnaných Slovákov,“ hovorí. Celkovo tak vlani na Slovensku zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 percenta zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Teda okolo 154-tisíc ľudí.
Typickým príkladom je podľa analytičky žena do 19 rokov z Prešovského kraja so základným vzdelaním, pracujúca na plný úväzok ako pomocná sila v kuchyni alebo chyžná. "Ak stretnete zamestnankyňu, na ktorú sa bude hodiť táto charakteristika, je pravdepodobné, že minimálna mzda sa týka práve jej,“ hovorí Sadovská. A nielen jej – najnižšie zárobky sú časté v prípade ďalších odvetví a regiónov, dodáva.
Na škole záleží
Aj vzdelanie zohráva svoju rolu, pripomína Sadovská. "V analyzovanom roku takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom,“ hovorí. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity. Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad vyše 7 percenta zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. Úplne iank sú na tom vysokoškoláci. "Zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním majú plat nižší ako 600 eur v najnižšej miere – len do dvoch percent,“ hovorí Sadovská.
Menej ako 600 eur zarábajú hlavne mladí. V prípade zamestnancov do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek dvaja z desiatich, teda 20 percent pracovníkov. "Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 – 24 rokov,“ hovorí analytička. V tejto vekovej skupine podiel dosahuje 12 percent. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 – 35 rokov – a to len 6,3 percenta.
Ako kde, alebo východ nie je Bratislava
Aj to, v ktorom regióne pracujeme, vplýva na náš plat. Najhoršie sú na tom zamestnanci v Prešovskom kraji, upozorňuje Sadovská. "Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný – ide o 14 percent pracujúcich na plný úväzok,“ hovorí.
Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj (9,2 percenta), nasleduje Banskobystrický kraj (8,7 percenta) a Nitriansky kraj (8,0 percenta). Naopak, v Bratislavskom kraji zarábajú menej ako 600 eur v hrubom iba štyria – piati zamestnanci zo 100, čo predstavuje 4,4 percent zamestnancov.
Zaváži však aj oblasť. "Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby,“ hovorí analytička. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou pre 16 percent zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom vyše 13 percent zamestnancov. Naopak, vo finančných a v poisťovacích službách zarába pod 600 eur v hrubom iba 0,3 percenta zamestnancov. V spoločnostiach zaoberajúcich sa dodávkou elektriny, pary a plynu ide o podiel na úrovni 0,7 percenta, v prípade oblasti informácií a komunikácie o 1,4 percenta.