Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) samosprávy na tento krok nie sú technicky ani kapacitne pripravené. Vyššie náklady si tak nakoniec odnesú samotní obyvatelia, dodáva združenie. Ministerstvo sa ale ustúpiť nechystá. Prijateľnejšie ako odklad sú preň finančné dotácie. Nájsť spoločnú reč so združením sa chystá zelený rezort na stredajšom rokovaní.
Samotný minister Ján Budaj posun termínu odmietol. Dochádza k tomu podľa neho pravidelne už od roku 2006 a poukazuje to len na „úbohosť Slovenska vo veci vymožiteľnosti práva“. Slovensko si musí splniť záväzky voči Európskej únii aj voči sebe, upozornil Budaj. Argument nepripravenosti podľa neho neobstojí.
Tony kuchynského odpadu
Samosprávy sa obávajú hlavne množstva bioodpadu, s ktorým majú od januára bojovať. Podľa výkonného podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho totiž v prípade biozložky nejde o niekoľko zanedbateľných kíl, ale o 540-tisíc ton. Teda až jednu štvrtinu zmesi, ktorá v súčasnosti končí v čiernom kontajneri na komunálny odpad. Niet sa čo čudovať, štatisticky každý človek vyhodí do koša priemerne až 100 kilogramov nezjedených potravín ročne. „Na takúto situáciu sú nepripravené nielen obce, ale aj celý systém triedeného zberu,“ hovorí Turčány. Mestám podľa neho chýbajú zberné kapacity, ktoré odpad dokážu spracovať, a ich vytvoreniu musí predchádzať verejné obstarávanie. Stihnúť celý proces do piatich mesiacov preto nie je možné.
Vrásky na čele mestám robí aj prípadný nevyhnutný transport kuchynského odpadu do iných častí Slovenska, ktoré majú väčšie kapacity na jeho spracovanie. Ak by k nemu muselo dochádzať pravidelne, uhlíková stopa nebude o nič menšia ako v súčasnosti. Dnes pritom práve hnijúce zvyšky z kuchyne odložené na skládkach produkujú skleníkové plyny a ohrozujú nielen spodné vody a pôdu, ale aj vzduch. „To sú otázky a riziká, ktoré nás trápia,“ dodal Turčány.
Žiadny problém?
Bioodpad je neškodný a už teraz by s jeho spracovaním nemal byť problém, tvrdí šéf envirorezortu. Aj preto bude ministerstvo kompenzovať náklady tým samosprávam, ktoré od januára s triedením začnú. A to prostredníctvom nárokovateľného finančného príspevku. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Detaily zatiaľ známe nie sú, podpora od štátu by však mala zabrániť navyšovaniu poplatkov za odpad, ktoré by skončili na pleciach obyvateľov.
Ich nárast sa totiž podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej odhaduje na desiatky percent. Do peňazí totiž ide špeciálna logistika odvozu, ako aj následná dezinfekcia.
Plytvám, plytváš, plytváme
Odborníci aj obce sa však zhodujú v tom, že by pomohlo aj menšie plytvanie potravinami. Už teraz ľudia vyhadzujú veľké množstvo odpadu a len menej ako polovica smetí sa reálne zhodnocuje. Za rok pripadá na jedného obyvateľa až 435 kilogramov komunálneho odpadu. O 35 percent viac ako pred desiatimi rokmi.
Ceny potravín pritom neustále rastú, v koši však stále končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. „Priemerný Slovák alebo Slovenka tak do svojej odpadkovej nádoby vyhodí jedlo v hodnote sto až 150 eur ročne“ hovorí Sadovská. Ak by sa začali rozumnejšie uplatňovať princípy cirkulárnej ekonomiky, plytvalo by sa menej. Stačilo by rozumnejšie nakupovať, lepšie uskladňovať a bioodpad kompostovať pre vlastnú spotrebu.
Aj preto sa rezort chystá zatočiť aj s ďalšími časťami odpadového hospodárstva. A to už na jeseň, keď by mali byť známe konkrétne návrhy.
Kto zaplatí za triedenie?
Nedoriešený ostáva aj problém financovania už existujúceho triedeného zberu. Mnohé z firiem, ktoré sa priamo podieľajú na výrobe recyklovateľného odpadu, vypovedali v roku 2019 svoje zmluvy s organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). A prestali tak platiť svoj podiel. OZV pritom z daných príspevkov triedený zber pravidelne financujú. Poplatky tak museli presunúť na ešte ako-tak platiace subjekty.
Problém je už niekoľko mesiacov verejne známy, vinníci však zatiaľ neboli nijako potrestaní. Jediní, kto znáša dôsledky, sú poctivé firmy, ktorým sa poplatky opätovne zdvihli.
Podľa riaditeľa OZV Natur-Pack Michala Sebíňa by v tejto veci mala zasiahnuť Inšpekcia životného prostredia. Tá vraj vo veci vykonala kontroly, pokuty však neukladala. „Okamžite by mala sankcionovať nezodpovedných výrobcov a primať ich aj k tomu, aby doplatili svoj podiel,“ hovorí Sebíň. Firmy totiž spoločne vytvorili dlh vo výške 500-tisíc eur. Ak nedôjde k náprave, v roku 2020 podľa Sebíňa opustia systém ďalšie tisíce poctivých výrobcov a triedený zber skolabuje.