Obedy zadarmo končia. Mestá sú dôrazne proti

, 04.08.2020 06:00
obedy zadarmo, chlapec
Dotované obedy začali v prvom polroku 2019 v škôlkach veľmi rozpačito. V minulom školskom roku sa pridali aj základné školy. Autor:

Nebolo azda takého opatrenia, čo by vyvolalo toľko zvady. Keď bývalá vláda pred dvoma rokmi vo veľkom ohlásila dotáciu na stravu ako obedy zadarmo, obce a mestá šomrali. Nadšení neboli ani všetci rodičia. Od januára by 1,20 eura od štátu mal nahradiť dvojnásobný daňový bonus. Na ten však majú nárok len pracujúci rodičia.

"Dvojnásobný bonus nič nerieši v takých častiach Slovenska, ako je i okres Rimavská Sobota, kde je veľká nezamestnanosť a nesolventnosť,“ hovorí zástupca primátora mesta Rimavská Sobota Ladislav Rigó. V tamojších školách jedlo viac ako 95 percent detí. Obáva sa hlavne dosahu na deti z rómskeho etnika. Ak dostanú bonus, upozorňuje Rigó, nepoužijú ho na obedy pre svoje deti, ale skôr na iné, nevhodné potraviny. Deti tak budú viac hladné ako sýte.

„Doterajšie obedy zadarmo znamenali pre tieto deti jedno teplé jedlo za deň,“ hovorí Rigó. Dôsledky tohto kroku budú podľa neho nepredstaviteľné. No nielen na deti, ale aj na školy, samotné mesto a zamestnanosť. Už teraz pre pandémiu opäť vyskočila nad 20 percent. "Nie všetko sa meria podľa hlavného mesta. Slovensko nie je Bratislava,“ zdôrazňuje Rigó. Dúfa, že zmenu si vláda nakoniec rozmyslí.

Dotované obedy začali v prvom polroku 2019 v škôlkach veľmi rozpačito. V minulom školskom roku sa pridali aj základné školy. Mnohé mesta a obce investovali státisíce eur do rekonštrukcií starých jedální alebo stavali nové. Väčšina nakupovala nové hrnce a zháňala kuchárky. Viaceré zvýšili aj poplatky za obedy, ale hlavne réžiu. Rodičia tak chtiac-nechtiac platili často aj za nové hrnce či omietku

Samozrejme, aj tu sa našli výnimky. Napríklad taký Pezinok si vopred zistil, koľko detí sa chce naozaj v škole stravovať, investoval teda minimálne. Naopak, v Trnave to rozbehli vo veľkom. Najväčšou ranou však, zdá sa, bude zrušenie peňazí od štátu pre mestá na východe Slovenska. Rozbehnúť dotáciu na obedy nebolo v Rimavskej Sobote ľahké. "Museli sme sa popasovať s rôznymi prekážkami, ako bol čipový systém, zálohové platby, usmernenie rodičov, sledovanie dochádzky, komplikované vyúčtovanie,“ vymenúva Rigó. Mesto rekonštruovalo jedálne, nakupovalo vybavenie a aj počítače na evidenciu. Rozhodne nešlo o lacnú záležitosť. Otázne zostáva, čo bude s kuchárkami, ktoré školy prijali cez projekty úradov práce.

Pred opatrením sa v Poprade v školách stravovalo 80 percent všetkých detí. S dotáciou pribudla desatina školákov. "Išlo o deti, ktorých rodičia nepoberajú dávky v hmotnej núdzi, ani nie sú na životnom minime, ale ich životná finančná situácia je natoľko zložitá, že si stravovanie v školských jedálňach nemôžu dovoliť,“ predpokladá vedúca odboru školstva, mládeže a športu na mestskom úrade v Poprade Edita Pilarová. Ak počet stravníkov klesne, pôjde podľa nej práve o týchto chlapcov a dievčatá. Poprad investoval za posledné dva roky do jedální takmer dvestotisíc eur.

Po zrušení dotácie naisto poklesne počet detí, čo jedia v škole, upozorňuje hovorca mesta Košice Vladimír Fabian. Nevyužité podľa neho zostanú aj kapacity jedální. Potom však hrozí aj prepustenie nadbytočných kuchárok. "Opätovne sa zhorší aj disciplína dochádzky žiakov z marginalizovaných skupín, keďže obedy zadarmo boli určené len pre tých, ktorí sa zúčastňujú vyučovacieho procesu,“ hovorí Fabian. Košice pritom za posledné dva roky do jedální investovali vo veľkom – a to až 483-tisíc eur. Do jedální prijali 18 nových zamestnancov.

Dotácia na stravu

  • Na dotáciu 1,20 eura má od januára 2019 nárok každý predškolák a od septembra 2019 aj žiak základnej školy, ktorý sa zúčastní výchovno-vzdelávacej činnosti a odoberie stravu.
  • Ak jedáleň pripraví stravu pod 1,20 eura, rozdiel môže byť použitý na skvalitnenie jedla. V opačnom prípade rozdiel doplatí rodič. Doplatok a spôsob jeho vyberania, ale aj režijné náklady určuje zriaďovateľ – teda mesto či obec. Tie ich môžu vyberať dopredu, spätne alebo úplne odpustiť.
  • Deti so zdravotnými obmedzeniami, ktorým diétnu stravu pripravuje rodič doma a nosí do školskej jedálne, majú nárok na vyplatenie dotácie.

Dvojnásobný daňový bonus

  • Obedy zadarmo má od januára 2021 nahradiť zvýšený daňový bonus na dieťa od 6 do 15 rokov. Nateraz naň majú nárok len pracujúci rodičia detí do šesť rokov.
  • Daňový bonus na jedno dieťa nad šesť rokov bude 45,44 eura mesačne. Ročne je to 545,28 eura. Pri dvoch deťoch vyše tisíc eur.
  • Ako presne bude dvojnásobný daňový bonus fungovať, rozhodne až koaličná rada.

Radšej peniaze ako obed?

Nastaviť systém bolo podľa hovorkyne Trenčína Eriky Ságovej náročné. "Dúfame, že spolu s prijatím päťstomiliónového sociálneho balíčka vláda vynahradí výpadky v miestnych rozpočtoch samosprávam, lebo táto zmena môže spôsobiť aj prepúšťanie personálu v školských kuchyniach,“ hovorí. Trenčín investoval vlani do jedální okolo 130-tisíc eur. Prijal sedem kuchárok. Stúpli mu aj náklady na odpad.

Po zavedení dotácie pribudlo v minulom školskom roku v jedálňach 322 detí. Po jej zrušení počíta mesto s poklesom. "Nie všetci rodičia vidia pre svoje dieťa prínos v teplej strave, pre niektorých má vidina peňazí väčší význam,“ vraví Ságová. Podľa nej je otázne, čo bude s deťmi zo sociálne slabších rodín, keďže daňový bonus sa dotkne len zamestnaných rodičov.

V Prešove pribudlo pre dotáciu na stravu sedem percent stravníkov. Mesto minulý rok investovalo do jedální v tamojších materských a základných školách 170-tisíc eur. Do jedální pribudlo deväť nových zamestnancov. Investície išli aj do softvéru na dochádzkový systém. Nárok na dotáciu má totiž len dieťa, ktoré sa zúčastní na vyučovaní a odoberie si obed. Aj preto nie sú v Prešove podľa hovorcu mesta Vladimíra Tomeka z ohláseného zrušenia nadšení. "Rodičia si totiž na takzvané obedy zadarmo zvykli a je ťažké odhadnúť, ako by prijali ich zrušenie,“ dodáva.

Kuchári a kuchárky chýbajú

V bratislavskej mestskej časti Karlova Ves je ľudí stále nedostatok. A to bez ohľadu na zavedenie dotácie. Prijať však niet koho. O prácu v školských jedálňach nie je v Bratislave záujem. Počet stravníkov však aj tu výrazne vzrástol, potvrdzuje hovorca mestskej časti Miroslav Špejl. Prípadný pokles odhadnúť nevie. Do vybavenia jedální v Karlovej Vsi putovalo 65-tisíc eur. Zrušenie terajšieho systému by podľa Špejla prinieslo výrazné zníženie administratívnej záťaže. "Na druhej strane, zvýšenie daňového bonusu negatívne ovplyvní príjmy mestskej časti z podielových daní,“ upozorňuje. A hoci bude mať podľa neho pozitívny finančný vplyv na pracujúcich rodičov, neponúka riešenie pre nepracujúcich rodičov a ich deti.

Nových ľudí prijímali aj v Nitre. A to cez program úradu práce. "Týchto nových zamestnancov si školy nechajú. Je totiž problém nájsť v súčasnosti dobrých kuchárov,“ vysvetľuje hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek. Mesto investovalo do stravovania 180-tisíc eur. Po zavedení dotácie tu počet stravníkov stúpol len o približne 30 detí na jednu školu. Mesto pokles po zrušení dotovaných obedov očakáva, nemalo by však ísť o nič dramatické.

V bratislavskej mestskej časti Ružinov veria, že zrušenie dotácie na stravu v ohlásenej podobe neprejde. "Tak, ako bolo navrhnuté, by vôbec nepomohlo rodičom a zároveň by spôsobilo totálny rozvrat rozpočtov samospráv,“ hovorí starosta Ružinova Martin Chren. Pre mestskú časť by išlo po zavedení dvojnásobného daňového bonusu o výpadok okolo 1,5 milióna eur. Podľa Chrena by však prerobili aj ľudia bez práce. Nárok na daňový bonus pritom nemajú, no obedy by platiť museli.

Vyhodené státisíce?

"Mesto Trnava poskytlo na úpravy a dovybavenie kuchýň a jedální viac než 400-tisíc eur,“ ozrejmuje jeho hovorkyňa Veronika Majtánová. Navyše, na Atómovej ulici pribudla nová kuchyňa za zhruba 663-tisíc eur. Mesto teraz stavia aj novú jedáleň na Ulici Jána Bottu za viac ako 2,2 milióna eur. V Trnave, naopak, pokles stravníkov nečakajú. Ak, tak len nepatrný. Mierne zníženie výdajov obedov očakávajú aj v Žiline. Mesto do jedální investovalo 159-tisíc eur, náklady na nových ľudí stúpli o deväťtisíc eur mesačne, spresňuje hovorca Žiliny Vladimír Miškovčík.

"Ak zostane priama podpora detí rodičov poberajúcich dávky v hmotnej núdzi a taktiež nezamestnaných rodičov, bude to prijateľné,“ hovorí vedúci oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti z mestského úradu Pezinok Milan Hýll. Mesto nepristúpilo ani k veľkým investíciám. To, že záujem sa nezvýši skokovo, si totiž zistilo vopred. Po zrušení dotácie na stravu očakáva Hýll len mierny pokles stravníkov. "Verím, že rodičia, ktorí budú dostávať podporu štátu vo forme zvýšenia daňového bonusu, nebudú svoje deti odhlasovať z obeda a poskytnú im kvalitné teplé jedlo,“ domnieva sa.

V Banskej Bystrici sú zatiaľ opatrní. "Bez náležitej legislatívnej úpravy nedokážeme v súčasnosti posúdiť možné dosahy,“ vraví hovorkyňa mesta Zdenka Marhefková. Do jedální však v tomto krajskom meste vlani investovali 143-tisíc eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#obedy zadarmo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku