Zmrazené gastrolístky zamestnanci bojkotujú. Spisujú petíciu

, 02.08.2020 08:00

Až do konca budúceho roka majú zostať stravné lístky bez zvyšovania. Firmy si zmenu pochvaľujú, odborárom a zamestnancom však príliš nevonia. Neprešli ani tri mesiace a už proti zmrazeniu sumy na obed rozbehli petíciu. Tá žiada gastrolístky opätovne odmraziť, a to najneskôr do konca tohto decembra. Podpísalo ju už vyše štyritisíc ľudí.

„Zákon hovorí, že ak stúpajú ceny jedál a nápojov, má stúpať aj stravné. Dialo sa to tak vždy, dokonca aj počas krízy v roku 2008 a 2009,“ povedal pre denník Pravda Milan Kuruc. Ten je koordinátorom projektov Energeticko-chemického odborového zväzu (ECHOZ), ktorý petíciu zastrešuje. Pristúpili k nej na základe jednohlasnej iniciatívy všetkých predsedov základných organizácií, ktoré zväz združuje, vysvetlil Kuruc. Zmrazenie na rok a pol považuje zväz za zbytočný útok a podrývanie sociálnych štandardov pre zamestnancov.

„Zamestnanci jednoducho považujú za neakceptovateľné, aby sa im v čase krízy siahalo aj na také základné štandardy, akým je príspevok na stravu,“ dodal Kuruc. Zmrazenie podľa neho podniky nepocítia, zamestnancov vrátane živnostníkov, ktorí si nebudú môcť uplatniť zvýšené náklady na stravovanie v daňových výdavkoch, však poškodí.

Len kozmetická zmena?

Ministerstvo práce, z ktorého dielne zmena zákona pochádza, však situáciu vidí inak a ustúpiť nemieni. Zmrazenie má byť odpoveďou na pandémiu a jej negatívne dosahy na zamestnávateľov. Podľa hovorkyne rezortu Veroniky Husárovej totiž nejde len o zvýšenie minimálnej hodnoty stravného lístka, ale aj o zvýšenie súm stravného pri pracovných cestách. To by súčasnú ťažkú situáciu podnikov ešte skomplikovalo.

Po uplynutí doby zmrazenia navyše suma gastrolístkov bude musieť navyšovanie cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauráciách, ku ktorému medzičasom dôjde, dobehnúť. „De facto sa teda v istom čase zvýšia aj o zmrazené obdobie,“ hovorí Husárová.

Podľa ekonóma Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža však nové opatrenie veľa vody nenamúti. Ročná inflácia pri potravinách totiž za rok neprekročí hranicu štyroch percent, pripomína. Zmrazenie pritom nebude podľa Baláža trvať tak dlho, aby hodnotu gastrolístkov výrazne znehodnotilo.

Na druhej strane však výrazne nepomôže ani zamestnávateľom. Tí by podľa Baláža privítali skôr odpojenie príplatkov za soboty a nedele od minimálnej mzdy. „To je to, čo ich najviac trápi. Je to naša uzákonená slovenská špecialita, ktorá nikde v Európe nie je,“ hovorí Baláž.

O milióny menej

Proti novele zákona je od začiatku aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Podľa jej viceprezidentky Moniky Uhlerovej ceny potravín neprestanú rásť, na rozdiel od hodnoty stravných lístkov. "Už teraz patríme v rámci Európskej únie medzi krajiny s najrýchlejším rastom cien potravín,“ povedala pre denník Pravda Uhlerová. Rozdiel budú nakoniec znášať zamestnanci, ktorým sa takto v podstate zníži príjem.

Už v máji bol pritom príspevok na stravu o 15 miliónov eur nižší než počas predkrízového obdobia. Svoju daň si vybrali dlhodobé OČR, ale aj prepúštanie z dôsledku pandémie. Najviac sa situácia dotkla rodičov s deťmi. "Nielenže nedostali stravné lístky, ale museli v plnej miere prestravovať seba, aj deti, ktoré predtým mali obedy v škole bezplatne,“ hovorí Štefan Petrík, prezident Asociácie moderných benefitov.

Ďalšie zmeny na jeseň

Zmrazenie pritom nie je poslednou zmenou, ktorá stravné lístky čaká. Po novom by sa zamestnanec mohol rozhodnúť medzi gastrolístkom a hotovosťou. Túto alternatívu od začiatku podporila aj Republiková únia zamestnávateľov. Mnohé reštaurácie sa však obávajú, že by ich novela dostala na kolená. „Viac ako polovicu stravných lístkov, či už elektronických, alebo papierových, používajú ľudia v reštauráciách," hovorí Petrík. Ročne ide až o 420 miliónov eur. Ak by príspevok dostali v hotovosti, podľa Petríka sa zvyšuje pravdepodobnosť, že peniaze minú inde.

Už v septembri by mal parlament rozhodovať o tom, akú formu bude mať príspevok na stravu v budúcnosti. Zmenu by malo priniesť druhé podnikateľské kilečko ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Z toho prvého totiž zmeny v stravnom vypadli.

Gastrolístky u susedov

Vojnu so stravnými lístkami vedú aj v susednom Česku. Spoločne s platom bol príspevok na stravovanie jednou z prvých vecí, na ktorú zamestnávatelia, s cieľom ušetriť, siahli. Takmer 11 percent českých firiem pristúpilo k zníženiu platov, 16 percent zase zrušilo príspevok na stravovanie. Po novom si tak stravu musia zamestnanci zaplatiť sami. Inak sa k situácii postavila rakúska metropola. Vo Viedni sa stal stravný lístok symbolom pomoci. Rodiny dostali gastrolístky, ktorých hodnota v niektorých prípadoch dosahovala aj 50 eur. Z opatrenia benefitovali nielen rodiny, ale aj tamojšie reštaurácie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#odborári #gastrolístky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku