Za všetkým sú opatrenia proti šíreniu nákazy. "Takýto prudký prepad ekonomickej aktivity je spôsobený podstatou terajšieho šoku – čiastočné odstavenie ekonomiky prišlo prudko a v takmer rovnakom čase pre členské štáty,“ vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Postupné rušenie obmedzení a znovuotváranie ekonomík sa začalo od polovice mája. Muchová preto očakáva oživenie ekonomickej aktivity v treťom štvrťroku. Pokračovať by malo podľa nej aj koncom tohto roka. Podľa letnej prognózy Bruselu by sa eurozóna mala tento rok prepadnúť o 8,7 percenta. V budúcom roku má rásť o vyše šesť percent.
Quo vadis Slovensko?
Hoci ešte nie sú zverejnené dáta za jednotlivé krajiny, štatistika nevyzerá ani pre Slovensko ružovo. Najnovšia makroprognóza ráta až s desatinovým prepadom za tento rok. Druhý štvrťrok tak môže byť pod touto hranicou. V prvom štvrťroku to bolo 3,7 percenta.
Stačí sa pozrieť na Nemecko, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom. Práve na zotavovaní nemeckej ekonomiky stojí aj padá aj reštart tej našej. "Koronakríza stiahla nemeckú ekonomiku do jej historicky najhlbšieho prepadu, odkedy sa vedú tieto štatistiky,“ upozornila Muchová. Nemecko sa v druhom štvrťroku oproti tomu prvému prepadlo o 10,1 percenta, medziročne však až o 11,7 percenta. Pandémia tak zmazala podľa analytičky posledných desať rokov rastu. Pokles bol dokonca viac ako dvojnásobne väčší ako v predchádzajúcej kríze. "Negatívny dosah bolo vidieť na spotrebe domácností, na investíciách, ako aj v zahraničnom obchode,“ hovorí Muchová. Prepad rastu brzdila podľa nej len spotreba verejného sektora.
Dvojciferné prepady
Má ekonomika najhorší prepad za sebou? "Katastrofálne čísla za prvý polrok a špeciálne druhý kvartál sú pohľadom do spätného zrkadla,“ povedal pre agentúru TASR analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Predpokladá, že už v treťom štvrťroku sa európska ekonomika vráti k výraznému rastu.
Prvé zverejnené čísla za druhý štvrťrok nevyzerajú veľmi pozitívne. Najväčší prepad zaznamenalo Španielsko, ktoré oproti prvému štvrťroku padlo o 18,5 percenta, medziročne až o vyše pätiny.
Oveľa lepšie nie je na tom ani Francúzsko a Portugalsko. Tie sa v druhom štvrťroku oproti tomu prvému prepadli okolo štrnástich percent. V medziročnom porovnaní je na tom Paríž s 19-percetným pádom horšie. Do vyše desatinového mínusu sa dostala aj rakúska ekonomika. Podľa dosiaľ zverejnených údajov najmenej stiahla dole pandémia Litvu a Lotyšsko, ktoré si udržali jednociferný prepad.
Česko v mínuse
Známe sú však už čísla zo susedného Česka. V druhom štvrťroku sa tamojšia ekonomika podľa Českého štatistického úradu rekordne prepadla. A to o 8,4 percenta v porovnaní s prvým štvrťrokom a o 10,7 percenta medziročne.
Pod negatívny vývoj sa podľa hlavného ekonóma spoločnosti Czech Fund Lukáša Kovandu podpísal prudký pokles zahraničného dopytu. Ako-tak to zachraňoval maloobchod a vládne opatrenia. "Pomerne výrazné oživenie potom v júni zaznamenal priemysel. Stratu z predchádzajúcich dvoch mesiacov však pochopiteľne nemohol kompenzovať ani vzdialene,“ hovorí Kovanda.
Jedinou útechou zostáva, že ide o nižšie prepady, ako sa očakávalo. Tamojší ekonómovia počítali aj takmer s trinásťpercentným poklesom. Krajina sa však dostala do recesie, keďže ekonomika padala už druhý štvrťrok za sebou. V tom prvom to bolo o 3,4 percenta. (zz)