Za kvalitnú zmrzlinu si priplatíme. Hľadať ju treba v zmrzlinárňach

, 27.07.2020 06:00

Slováci aj počas tohto leta vyhľadávajú chladivé osvieženie v podobe zmrzlín a nanukov. Najviac za ľadovú pochúťku stále zaplatia v hlavnom meste. V Bratislave cenami zmrzliny nepohol ani neprajný začiatok sezóny či menej turistov v uliciach. Kopček v niektorých prevádzkach v Starom Meste toto leto vyjde aj na 1,80 eura. Ani zvyšok Slovenska však nešiel s cenami výrazne dolu. V Trnave väčšina zmrzlinární ponúka kopček za 1,50 eura, v Nitre o desať centov menej. Ceny stúpli aj v supermarketoch.

„Zakladáme si na tom, aby naše zmrzliny boli bez chémie, konzervantov, farbív či zlepšovadiel chuti,“ hovorí Juraj Fekete, majiteľ obľúbenej zmrzlinárne Timi Amo v centre Ružinova. Zmrzlina v tejto prevádzke vychádza na 1,20 eura za 70 mililitrov. Naberá sa však gelato spatulami a ide teda o väčšiu porciu ako pri tradičnom kopčeku. V prevádzke, ktorú vlastnia v Rovinke, sa ceny za 45-mililitrový kopček pohybujú o niečo nižšie. Jeden stojí 80 centov. Na to, že si každú príchuť zmrzliny od základu pripravujú sami a snažia sa vyberať suroviny od lokálnych dodávateľov, cenovo stále nepatria medzi tie najdrahšie prevádzky.

Zmrzlináreň Moja Srdcovka, ktorá ťaží z turisticky ľahko dostupnej polohy priamo na Hviezdoslavovom námestí, ponúka kopček takmer za dve eurá. Podľa jej riaditeľa Erena Hajrulu ju však vyrábajú už takmer sto rokov podľa tradičnej receptúry starého otca. Návštevníci Bratislavy s podobnými cenami rátajú. Nižšie nie sú ani v susednej Viedni či v Prahe.

O kúsok ďalej, v Trnave a v Nitre, kraľuje „gelato“ svetu zmrzlináreň Gio Cafe. Obe prevádzky majú ceny takmer identické. V Trnave sa suma za 60 gramový kopček pohybuje okolo 1,50 eura, v Nitre ide za 1,40 eura. Priplatia si jedine zákazníci s intoleranciami. Vegánsky typ je totiž o 30 centov drahší. Väčšine ľudí takýto doplatok neprekáža „Najobľúbenejšie sú u nás príchute pistácia, slaný karamel, čokoláda, jahoda a mango,“ vysvetľuje Soňa Lavová z Gio Cafe. Dopyt sa odvíja od počasia, tradične najväčší nápor zažívajú od mája do augusta.

Nižšie ceny zmrzlín sú v Prešove. Za 60 centov dostanú zákazníci Little Italy Gelato 70 gramov zmrzliny, čo je podľa zmrzlinára Ondreja Mačangu výhodný pomer medzi cenou a kvalitou. Za drahšie jedno euro ponúkajú len prémiové typy zmrzlín. Najväčší dopyt mávajú hneď po zimnej prestávke.

Tento rok však pod vplyvom koronavírusu prišli prví návštevníci o trochu neskôr. Stále majú v obľube tradičné príchute ako čokoláda, jahoda či vanilka. Najviac sa predáva červený melón. „Vzrástol aj dopyt po ovocných sorbetoch a rôznych ,light’ verziách s nízkym obsahom kalórií, so stéviou či vegánske varianty,“ dopĺňa Mačanga. Všetky druhy už od roku 1965 pripravujú takmer výlučne z lokálnych surovín, zo slovenského či českého plnotučného mlieka a z dopestovaného ovocia a orechov.

V supermarketoch len málo

Zatiaľ čo zmrzlinárne si na lokálnej výrobe dávajú záležať čoraz viac, slovenskú zmrzlinu v supermarketoch hľadajú zákazníci často len márne. Väčšina v mraziacich boxoch totiž zo Slovenska nepochádza. Lidl domácu zmrzlinu neponúka vôbec, všetku dováža z Nemecka, Belgicka, Česka, Poľska a Litvy. Spoločnosť Kaufland zase kombinuje ponuku od slovenských výrobcov s českými a nemeckými. Obe krajiny sú totiž priekopníkmi v ich výrobe. Nemecko s takmer 500-tisíc litrami ročne si dokonca zaslúžene vybojovalo prvú priečku v Európe.

Ponúkať slovenskú zmrzlinu sa snaží aj reťazec Coop Jednota, ktorý na podpore lokálnych výrobcov stavia aj svoju stratégiu. Dostatok na pokrytie dopytu jej však nie je. „Vo väčšej miere sa zmrzlina vyrába v rámci európskeho trhu,“ vraví hlavný riaditeľ obchodnej sekcie Branislav Lellák. Predávajú sa hlavne nanuky, obľúbené sú vanilkové i tie s vyššou ovocnou zložkou. Odklon k menej kalorickým či vegánskym verziám si všimol aj supermarket Billa. Do ponuky ich zaradili spoločne so 100-percentnými zmrzlinami z čistého ovocia už minulý rok. Tých slovenských je takisto ako v predchádzajúcich prípadoch ako šafranu. Malí producenti požiadavky veľkých reťazcov splniť nedokážu, a tak do ponuky zaradili len jedinú domácu zmrzlinu od Zvolenskej mliekarne.

Kvalita niečo stojí

Kvôli koronavírusu a povinnému noseniu rúšok zákazníci menej siahajú po nanukoch a častejšie si berú domov zmrzlinu vo väčších baleniach. „Veľa ľudí si totiž nemôže vychutnať svoj obľúbený nanuk hneď po odchode z obchodu,“ objasňuje hovorkyňa reťazca Billa Kvetoslava Kirchnerová.

Mnohí navyše začínajú uprednostňovať kvalitu namiesto kvantity a nerobí im problém si za ňu priplatiť. „Kúpia si radšej zdravšiu alternatívu, s kvalitnejšími prísadami a v menšom balení,“ dodáva Kirchnerová. Cena litra zmrzliny pritom z roka na rok stúpa aj podľa údajov Štatistického úradu. Zatiaľ čo začiatkom minulého roka stála priemerne 3,30 eura, tohto roku v januári si zákazníci priplatili priemerne o desať centov viac. Výnimkou nebol ani jún. Ten síce oproti januáru priniesol mierne zníženie cien, no oproti minulému letu ceny aj tak stúpli.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zmrzlina #nanuk #ceny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku