Ako naloží Slovensko s veľkým balíkom eurofondov

Historická šanca na obnovu zdevastovanej ekonomiky. Aj tak sa dá nazvať suma peňazí, ktorá pripadne Slovensku z plánu obnovy na podporu krajín zasiahnutých koronakrízou a z nového únijného rozpočtu. Po schválení pomoci nastáva druhá ťažká fáza. Štát musí rozhodnúť, ako peniaze použije. Ministerstvá spolu s vládou musia v krátkom čase pripraviť viacero veľkých projektov, ktoré našej krajine zabezpečia rozvoj.

, 23.07.2020 12:00
debata (39)
infograf, plán obnovy

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v stredu na tlačovej konferencii uviedol niekoľko konkrétnych projektov, na ktoré sa chce Slovensko pripraviť. Ide napríkad o výstavbu optickej siete, kanalizácie a vodovodov v obciach, prechod od skládkovania odpadu k jeho zhodnocovaniu či transformácia na bezuhlíkovú ekonomiku. Štát bude podľa jeho slov potrebovať financie aj na daňovo-odvodovú reformu a reformu verejnej správy „Radšej niekoľko veľkých národných projektov, ako to rozmrviť na malé projekty,“ povedal Sulík. Malé projekty sa podľa jeho slov dajú ťažko ustrážiť aj zrealizovať.

Aj keď premiér Igor Matovič (OĽANO) vyrokovanú sumu v utorok označil za „geniálnu správu pre Slovensko“, všetko bude záležať od toho, či vláda dokáže vypracovať kvalitný súbor reforiem a investícií na ich využitie. Jeho predbežnú podobu musí Európskej komisii predložiť už v polovici októbra. Konečný návrh by mal byť známy v apríli budúceho roka.

Na príprave projektov sa už začalo. Podľa ministerstva financií na tvorbe zoznamu pracuje koordinačný tím. Jeho členmi sú aj zástupcovia ministerstva pre investície a úradu vlády. Výber projektov má zohľadňovať priority z Programového vyhlásenia vlády, ako aj správu Európskej komisie o stave republiky. Konkrétnu podobu zatiaľ rezort financií prezradiť nechce, zamerať sa však chystá na školstvo, zdravotníctvo, trh práce, kvalitu verejnej správy a dopravu. "Ambíciou je využiť financie na opatrenia, ktoré posunú krajinu vpred zásadným spôsobom,“ zdôraznil pre Pravdu komunikačný odbor rezortu financií. Cieľom má byť zelenšia, odolnejšia a udržateľnejšia ekonomika. Konečný súbor projektov bude musieť podľa Sulíka odobriť vláda.

Kľúčová je udržateľnosť

Práve udržateľnosť a podporu nových technológií prostredníctvom výskumu a vzdelávania považuje za prioritné oblasti aj europoslanec Ivan Štefanec. Peniaze podľa neho treba investovať tak, aby nám generovali príjmy, z ktorých budeme do budúcnosti schopní splácať svoje záväzky. Namiesto veľkých firiem by preto europoslanec radšej pristúpil k podpore malých podnikateľov. „Sú adaptabilnejší na zmeny a v posledných rokoch vytvorili až 85 percent nových pracovných miest v Únii“, povedal Štefanec. Slovensko by sa tak stalo sebestačnejším a menej závislým na zahraničných ekonomikách aj v prípade, že by sa pandémická situácia v budúcnosti zopakovala. „Podľa toho, ako penaize použijeme, bude Slovensko vyzerať o desať či dvadsať rokov,“ doplnil.

V hre je stále aj podpora regiónov. Na priepastné rozdiely medzi nimi poukazuje Európska komisia už roky. Kým Bratislava sa s hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa vo výške 184 percent priemeru Únie už tradične radí medzi najbohatšie regióny, zvyšné časti Slovenska sú hlboko pod priemerom a zlepšeniu nepomáha ani kohézna politika únie. Pri vstupe Slovenska do EÚ mal Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP oproti východnej časti krajiny. Dnes je rozdiel až 3,5-násobný. Ak by sa však vyrokované európske peniaze použili týmto smerom, mohlo by to pomôcť nielen zachovať kúpnu silu a kvalitu života, ale ju i zlepšiť. „Práve tieto oblasti môžu našej ekonomike priniesť v budúcnosti nesporné výhody a posúvať ju vpred,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová.

K dispozícii bude 40 miliárd eur

Peňazí pritom bude dosť, dokopy vyše 40 miliárd eur. Ide o 18,6 miliardy z nového sedemročného rozpočtu na roky 2021 až 2027 a 7,5 miliardy z plánu obnovy. Ďalších vyše deväť miliárd eur ostalo nevyčerpnaých z predchádzajúceho rozpočtového obdobia. Tie môžeme čerpať do roku 2023. Tam sa však možnosti nekončia. V prípade, že Slovensko bude mať záujem, môže čerpať aj pôžičky vo výške 6,8 miliardy eur s nízkou úrokovou sadzbou. To, či vláda siahne aj po nich, zatiaľ nie je isté.

Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka je však rozumné najprv vyčerpať peniaze, ktoré má Slovensko k dispozícii formou grantov. „Stmrhlav vyčerpať všetko len preto, že je to k dispozícii, nie je rozumné,“ povedal šéf rezortu k čerpaniu peňazí. Odborníci aj ministerstvo sa však zhodujú v jednom. Aby sa peniaze podarilo minúť, treba zjednodušiť samotné čerpanie a pripraviť veľké projekty. Byrokracia a prísne podmienky nad rámec pravidiel Európskej únie totiž môžu za to, že Slovensko nikdy nedokázalo využiť všetky zdroje. Podľa analytika spoločnosti Saxo bank Martina Sklenářa je čerpanie eurofondov problémom celej Višehradskej štvorky, no dá sa mu predísť. „Ak sa zefektívni celý proces a budú sa plniť podmienky dané Európskou úniou, peniaze Slovensko dokáže bez problémov vyčerpať,“ domnieva sa.

Z čoho ich zaplatíme?

V súčasnosti nie je doriešené ani samotné splácanie peňazí z plánu obnovy. Splácanie pokoronovej pomoci začne až po roku 2028. Slovensko má predbežne zaplatiť 3,9 milairdy eur. Výška splátky by mohla byť aj nižšia, ak by sa členské štáty dohodli na dostatočnom množstve vlastných zdrojov. Nateraz sa podarilo presadiť len daň z nezrecyklova­teľných plastov. Všetky ostatné zdroje príjmov vrátane uhlíkového a digitálneho cla spolu s daňou z finančných transakcií, sú zatiaľ v nedohľadne.

Podľa europoslanca Roberta Hajšela je takýto záver rokovaní sklamaním. Ak by totiž mala únia dostatok vlastných zdrojov, klesnúť by mohli aj odvody jednotlivých krajín do jej rozpočtu. Slovensko okrem toho pravidelne prispieva aj doňho. Do toho nasledujúceho prispeje sumou osem miliárd eur.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #peniaze #plán obnovy
Flowers