Heger: Kto chce psa biť, palicu si nájde

O sociálnom balíčku novej vlády, ale aj európskych peniazoch sa denník Pravda rozprával s ministrom financií Eduardom Hegerom.

, , 20.07.2020 06:00
minister financií, eduard heger Foto: ,
Na snímke minister financií Eduard Heger (OĽaNO).
141

Len v stredu ste ohlásili sociálny balíček. Už stihol zožať aj mieru kritiky, nielen od opozície, ale aj od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tvrdia že nejde o adresné opatrenia v čase pandémie. Prečo ste sa rozhodli práve pre týchto päť opatrení?

Ja by som to nenazýval sociálnym balíčkom, sociálne balíčky rozdával Robert Fico. My robíme zodpovednú sociálnu politiku. Pri predstavení sme chceli ukázať rozsah pomoci, čo sa mohlo podobať sociálnym balíčkom predchádzajúcej vlády, ale podstatné je, že toto je neporovnateľne lepšia forma pomoci. Pokrýva široké spektrum ľudí a ich špecifické potreby. A hlavne plníme sľuby, ktoré sme ľuďom pred voľbami dali, a zakotvili sme ich aj do programového vyhlásenia vlády. Nenechávame si to na koniec volebného obdobia ako pokryteckí politici pred nami. Prinášame novú politickú kultúru a konáme od začiatku. Preto tam nájdete zrušenie doplatkov za lieky pre penzistov a zdravotne postihnutých, pomoc tehotným matkám. Obedy zadarmo sme nahradili dvojnásobným daňovým bonusom, ale zároveň sme ponechali obedy zadarmo pre deti, ktorých rodičia sú v ťažkej sociálnej situácii alebo obaja sú nezamestnaní.

A čo obce, ktoré investovali státisíce do vybudovania jedální, nových hrncov a prijali ďalšie kuchárky?

Kto chce psa biť, palicu si nájde. Na základe jedného, dvoch príkladov obcí, ktoré naozaj investovali, nemôžeme posudzovať všetkých. Mnohí sa nariadeniu doteraz nestihli prispôsobiť. Ale nikto nehovorí, aby sa deti prestali stravovať v družine. Je to na rozhodnutí rodiča, ktorý slobodne rozhodne, čo s tými peniazmi urobí.

Jedným z opatrení je aj bezplatná preprava autobusmi a MHD. Samosprávy očakávajú, že im tieto náklady štát uhradí. Bude to tak?

Toto opatrenie má byť platné až od januára. Všetky tieto otázky budú riešené počas tvorby presného znenia. Každý dostane možnosť vyjadriť sa.

Ide teda len o prvý nástrel?

Nie, je to predstavenie súboru opatrení. Všetky detaily budú predstavené postupne. Teraz máme pol roka na to, aby sme legislatívu pripravili. Nedopadne to ako pri obedoch zadarmo, ktoré Smer navrhol a o dva mesiace začali platiť a nikto sa so samosprávami o ich kapacitách nebavil.

A čo tie 13. dôchodky, máme na ne?

A na čo dnes máme? Na čo Slovensko malo za posledných 30 rokov? Žili sme na dlh, vlády stále vytvárali deficity. A deficit bude aj tento rok. Na tieto sociálne opatrenia však neberieme peniaze z peňaženiek ľudí, hoci nemáme komfort nadpríjmov, aký mali minulé vlády. Aj preto musíme urobiť opatrenia na strane štátu. O desať percent znižujeme náklady na všetky tovary, služby aj personál. To je dosť veľká obálka. Nerobíme to ako predchádzajúca garnitúra, ktorá sa viezla na ekonomickej vlne rastu celej Európy a súčasne potichu zdaňovala. Potľapkávali vás po pleci a zo zadného vrecka vám vytiahli peniaze cez poistnú daň či bankový odvod.

Kedy sa začne spomínané šetrenie?

Už teraz sa ministri snažia zrušiť nevýhodné zmluvy a šetria, kde sa dá, ale tie záväzné úspory vo výške 10 percent začnú platiť na budúci rok. Povedzme si na rovinu, štát má čo robiť, aby sa zlepšil v produktivite a v efektivite. A to dosiahneme len tak, že zmeníme procesy, dosiahneme to isté množstvo s menším počtom ľudí alebo dokážeme s tým istým počtom ľudí urobiť viac. Ako sa k tomu postavia jednotlivé ministerstvá, bude na nich. Dohodli sme sa na jasných limitoch a bude na nich, ako to naplnia.

Vy sa chystáte šetriť kde?

Ešte sme sa na to pre koronakrízu nestihli detailne pozrieť, máme na to ešte pol roka. Už teraz sme si však urobili analýzu zmlúv na tovary a služby. Niektoré boli podpísané tesne pred voľbami na tri – štyri roky. Ak ich chceme zrušiť skôr, musíme doplatiť rozdiel. Preto rokujeme o možných zľavách či skrátení ich účinnosti.

Pred voľbami ste boli známy tým, že ste zástancom vyrovnaného rozpočtu. Ako znášate taký vysoký deficit?

Vyrovnaný rozpočet spomíname aj v programovom vyhlásení. Lenže to sme spisovali ešte na začiatku pandémie. Keby sme ho písali o dva týždne neskôr, tá veta tam nie je. Teraz sme v hlbokej recesii. Každý príčetný ekonóm vie, že dosahovať vyrovnaný rozpočet v takomto období by bolo bláznovstvo. Naším cieľom je odkladať si zdroje v dobrých časoch na horšie časy a súčasne smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Dá sa to dosiahnuť napríklad tým, že zavedieme systém výdavkových stropov. V tomto volebnom období však vyrovnaný rozpočet nie je možné dosiahnuť.

A kedy?

Bude to závisieť aj od toho, ako dlho bude trvať pandémia. Ďalším parametrom bude využitie peňazí z Európskej únie. A tiež to, ako rýchlo sa zotavia okolité krajiny. Sme totiž otvorená ekonomika závislá od susedných štátov. Teraz sa netreba zamerať na to, kedy presne bude rozpočet vyrovnaný. Stačí, keď k nemu budeme smerovať na základe dôveryhodného plá­nu.

S akým deficitom sa teda ráta v rozpočte na budúci rok?

Predpoklad je 11,58 percenta hrubého domáceho produktu, ale až budúci rok presne ukáže, aký bude, lebo nevieme s istotou povedať, ako bude vyzerať druhá polovica roka. Budúci rok by však malo hospodárstvo rásť a práve aj od dosiahnutej úrovne HDP závisí, či sa s dlhom dostaneme nad, alebo pod 60 percent. Tiež bude dôležité, čo urobí Európska komisia. Teda či nechá vypnuté kontrolné mechanizmy a bude odporúčať krajinám investovať.

Na tento rok ste zvýšili výdavky o 7,8 miliardy. Na čo sa tieto peniaze použijú?

Na pandémiu a na niekoľko kostlivcov v skrini, ktorí tu zostali po bývalej vláde. Napríklad oddlžovanie nemocníc. Ak nechceme, aby išli do exekúcií, potrebujeme do nich investovať aspoň 350 miliónov. S tým nikto nepočítal, bývalá vláda to nedala ani do rozpočtu. Dlh nemocníc sa za tento rok vyšplhá rádovo na 800 miliónov. Kým sú zadlžené, nemôžu čerpať eurofondy. A z vlastných zdrojov na ich obnovu nemáme.

Odvolali ste šéfku Finančnej správy Lenku Witenbergerovú. Nahradila ju Daniela Klučková. Je tento výber konečný alebo sa uskutoční ešte výberové konanie?

Finančná správa je taký zaprášený klenot. Potrebujeme ho vyčistiť. Má mať dve tváre – láskavú a nekompromisnú. Platca dane, čo si svoje povinnosti plní, nech užíva benefit VIP klienta. A, naopak, ten, čo podvádza, nech to nekompromisne pocíti.

Každý príčetný ekonóm vie, že dosahovať vyrovnaný rozpočet v takomto období by bolo bláznovstvo.
Eduard Heger, minister financií SR

Pani Witenbergerová túto víziu nenapĺňala?

Poverenie dostala po tom, čo z pozície v roku 2018 odišiel František Imrecze. Keď som sa stal ministrom, stretol som sa s ňou, predstavil jej svoju víziu. Neviem povedať, do akej miery ju mohla alebo nemohla splniť. Nechcem ani hodnotiť vzťahy na Finančnej správe. Na toto miesto však chceme urobiť výberové konanie. Hľadali sme len spôsob, ako to správne nastaviť. Ak sa pani Witenbergerová bude chcieť prihlásiť, dostane príležitosť.

Kedy ho plánujete?

Rád by som ho vyhlásil do konca leta. Chceme to nastaviť tak, aby cez výber prešli kvalitní ľudia. Ideálne by bolo, ak by sme kandidáta poznali už na jeseň. Je totiž dôležité, aby sa Finančná správa očistila zvnútra. Mám totiž na základe rôznych informácií podozrenia, že sú tam stále ľudia, ktorí zneužívajú svoju funkciu na vlastné obohacovanie sa.

Hovorí sa o zmene v daňovom mixe.

Chceme robiť zmeny v boji proti daňovým podvodom, na minimum znížiť daňové úniky. To je totiž kľúčová vec pri konsolidácii. A, áno, v rámci ministerstva diskutujeme aj o daňovej reforme.

Vráti sa rovná daň?

Zrejme nie. Ale aj o tomto prebieha na ministerstve diskusia.

Aká sadzba je v hre, nám asi nepoviete.

Nie.

V programovom vyhlásení vlády spomínate zníženie priamych daní. Čo si pod tým majú ľudia predstaviť?

OECD dlhodobo hovorí, že daň z aktivity je na ústupe a mala by klesať, aby bola aktivita motivačná. To znamená pracovné výkony, podnikanie. Zdanenie potrebujeme preniesť na iné, spravodlivejšie oblasti. Znižovať by sa malo zaťaženie práce a zvyšovať zaťaženie spotreby.

Budú teda rásť spotrebné dane?

Keď vám odpoviem, že áno, vy začnete hneď plašiť ľudí, že ideme zvyšovať dane. Preto zdôrazňujem, že naše zmeny budú daňovo neutrálne. Niekde uberieme, niekde zase pridáme. Ale celkové daňové bremeno by malo zostať v zásade rovnaké.

Ostane 15-percentná daň pre živnostníkov?

Uvidíme.

Medzi nepriame dane patrí aj daň z luxusu.

Daň z luxusu je jedna z myšlienok. Na Slovensku sa jej však ľudia nemusia báť, keďže naozajstný luxus si môže dovoliť len málokto.

A čo zelené dane?

Tam ide skôr o spoločnú politiku Európskej únie. Nie je to však hudba najbližšieho roka ani dvoch.

Čiže si počkáte na to, čo povie Brusel?

My sa na tej diskusii zúčastňujeme. Brusel nepovie nič, čo predtým nepripomienkujeme a ako členské štáty neschválime. Dane sú stále v rukách členských štátov. Aj teraz dostaneme peniaze z Európskej únie, na ktorých tvorbe a odsúhlasení sa podieľajú ministri financií všetkých členských štátov. Niektoré krajiny chceli, aby väčšina peňazí bola prerozdelená formou pôžičiek, niektoré formou grantov. Nemci boli na strane pôžičiek, Francúzi na strane grantov. Sadli si spoločne a našli kompromis v podobe grantov aj pôžičiek.

To už hovoríte o európskych peniazoch z balíka obnovy. Už na jeseň by malo Slovensko prísť s návrhom, kam pôjdu. Máte už rozpracované návrhy?

Európska komisia každý rok predkladá správu o stave krajiny. Slovensko dostáva každý rok tie isté odporúčania. Nemusíme tak vymýšľať koleso, potrebujeme len nadefinovať priority a podľa toho pripraviť reformy.

Čo konkrétne máte v pláne?

Ide o päť oblastí, ktoré vychádzajú aj z odporúčaní Európskej komisie. Menovite školstvo, zdravotníctvo, sociálna oblasť, zelené témy a digitalizácia. Pričom digitalizácia má byť nápomocná zvyšným štyrom. Školstvo je samo osebe behom na dlhú trať. Práve od neho závisí vyspelosť krajiny. Potrebujeme vedieť reflektovať na potreby trhu a platiť len za také profesie, ktoré sa na trhu uplatnia. Potrebujeme aj znížiť počet vysokých škôl, mať ich menej a kvalitnejších.

Tu sme aj pri tom plagiátorstve.

Áno. Je to v konečnom dôsledku systémový problém.

Suma, ktorú dostaneme z EÚ, je obrovská. V minulom sedemročnom rozpočtovom období sme z 15 miliárd dokázali minúť päť. Teraz by sme za štyri roky mali minúť osem. Zvládneme to?

To je zatiaľ celková suma, z toho približne 6,6 miliardy sú granty. Tieto peniaze by mali ísť priamo do rozpočtu, podmienené však budú reformami. Ak napríklad začneme robiť reformu školstva, postupne budeme na ňu uvoľňovať peniaze z toho fondu rozvoja. Nebudú to peniaze, ktoré by súviseli s klasickými štrukturálnymi eurofondmi. Nebudeme tak limitovaní časom a verejným obstarávaním. To však neznamená, že môžeme zaspať na vavrínoch, pretože musíme správne investovať aj peniaze, ktoré nám pripadnú zo sedemročného rozpočtu Európskej únie.

Na snímke minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
minister financií, eduard heger Na snímke minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Keď sa začalo hovoriť o európskych peniazoch, často sa spomínalo ich investovanie do výstavby diaľnic. Bude možné použiť ich na to?

Z fondu rozvoja nie. Plán obnovy je nástroj, ako donútiť krajiny, aby išli robiť reformy. Južanské štáty ich nevedeli robiť, únia preto nimi podmienila získanie peňazí. Nechuť robiť reformy je pochopiteľná. Pre väčšinu politikov sú totiž nepríjemné. My ich však robiť nielen musíme, ale aj chceme, pretože nás nasmerujú k udržateľným verejným financiám. Nie nadarmo hovorím, že zdravé verejné financie sú vecou národnej cti. Želám si, aby sa zodpovedné hospodárenie štátu stalo súčasťou našej národnej kultúry.

Ako to bude s digitálnou daňou? Nebude sa už ďalej riešiť?

Pôjde o vývoj v rámci únie. Aby bola efektívna, treba ju dobre premyslieť, zdaniť firmy tak, aby neunikli. Na Slovensku zatiaľ nemá význam zavádzať ju. Tržby globálnych on-line firiem u nás nie sú také vysoké, aby bol výnos vyšší ako s tým spojené náklady.

Bývalý minister financií Peter Kažimír tvrdil, že by sme na nej mohli získať 80 miliónov.

Podľa toho, čo viem, ide rádovo približne o 10 miliónov. To nie je taká vysoká položka, aby sme túto daň zavádzali z vlastnej iniciatívy.

Aký máte postoj k zvade medzi odborármi a zamestnávateľmi ohľadom minimálnej mzdy?

Je tragédiou, že sa odborári nevedia dohodnúť so zamestnávateľmi. Musíme na Slovensko priniesť spoluprácu, inak to nepôjde. Spolupráce prináša vždy lepšie výsledky ako rozbroje.

Ako vidíte zavedenie trvalého kurzarbeitu?

Vznikla pracovná skupina, ktorá sa bude zaoberať reformou sociálneho systému. Treba zohľadniť viacero faktorov. A aj to, že nemáme tak ako Nemci na to našetrené peniaze. Kurzarbeit je dobrý nástroj, no musíme ho nastaviť tak, aby bol udržateľný.

Prečo ste zrušenie bankového odvodu nepodmienili znížením poplatkov?

To je to isté, ako pýtať sa, prečo sme pri odklade úverov a splátok nezrušili úroky. Alebo prečo sme počas pandémie neprinútili pekárov piecť chlieb zadarmo. To sa predsa nedá. Ide o obrovské množstvo peňazí, kto by to zaplatil? Položíme kvôli tomu banky a ľudia neuvidia ani svoje vlastné úspory? Žiadna krajina to neurobila. Pokiaľ ide o poplatky, prečo na banky netlačila predošlá vláda v období, keď mali najúrodnejšie roky? Teraz je kríza a všetci z opozície len vykrikujú, prečo sme nevyrokovali ešte lepšie podmienky. Oni nevyrokovali nič. Akurát systematicky devastovali podnikateľské prostredie a v rebríčku Svetovej banky sme sa prepadli z 29. miesta v roku 2016 na 45. miesto v tomto roku. Som si istý, že každý rozumný človek tomu rozumie a nedá sa oklamať zbabelým populizmom opozície.

Eduard Heger (44)

Vyštudoval obchod a marketing na Obchodnej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Pracoval ako manažér. V predchádzajúcom volebnom období bol poslancom za OľaNO. Pôsobil ako konzultant na ministerstve obrany, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
141 debata chyba
Viac na túto tému: #sociálny balíček #európske peniaze #Eduard Heger #dane