Mnohé slovenské domácnosti najmä z prihraničných oblastí, ktoré pravidelne cestujú za nákupmi do Maďarska, Poľska, Českej republiky či Rakúska, v tejto situácii realizovali nákupy na Slovensku. Aj toto je zrejme jeden z faktorov, ktoré sa podpísali pod nárast tržieb supermarketov a hypermarketov. Maloobchod nešpecializovaných predajní totiž ako jediný segment maloobchodu zaznamenal v marci (+12,9 %), apríli (+2,5 %) aj máji (+3,5 %) medziročný nárast tržieb.
„S uvoľňovaním opatrení sa postupne začali otvárať aj hranice, vrátane hraníc s našimi susedmi. Hoci nákupy v okolitom zahraničí môžu byť lákavými, u mnohých Slovákov z prihraničných oblastí môžu stále pretrvávať obavy v súvislosti s vývojom pandémie,“ vysvetlila Sadovská.
Nákupná turistika nie je podľa analytičky dobrou správou pre našu ekonomiku. Finančné prostriedky, ktoré zarobíme na Slovensku, minieme totiž za hranicami štátu. To sa negatívne prejavuje nielen na tržbách obchodníkov, ale aj pri napĺňaní rozpočtu kvôli slabšiemu výberu daní.
V Poľsku, Maďarsku a Česku lákajú Slovákov podľa Sadovskej nižšie ceny. Potraviny a nealkoholické nápoje sú v Poľsku lacnejšie ako na Slovensku v priemere o 26,9 %. Alkohol a tabak nás vyjde v tejto krajine lacnejšie o 8,6 %, oblečenie a obuv o 9,5 % a nábytok a vybavenie domácností o 3,7 %. V Českej republike sú potraviny lacnejšie v priemere o 11,6 %. Menej o 2,6 % zaplatíme aj za alkohol a tabak, o 4,2 % za oblečenie a obuv. V Maďarsku za nákup potravín zaplatíme o desatinu menej, za alkohol a tabak o 7,1 %. Oblečenie a obuv sú u južných susedov lacnejšie o 15,3 %. O takmer 5 % nižšie ceny sú aj na cenovkách nábytku a vybavenia do domácností.
Spomedzi slovenských susedov je najdrahším Rakúsko. „Za potraviny a nealkoholické nápoje si v tejto krajine priplatíme takmer tretinu, alkohol a tabak je drahší ako u nás v priemere o takmer štvrtinu. Nábytok a vybavenie domácností je drahšie ako na Slovensku o 38,3 %. Miernejší rozdiel v cenách je v prípade oblečenia a obuvi, v Rakúsku sú drahšie ako u nás v priemere o 3,9 %,“ vyčíslila Sadovská. Slováci v prípade Rakúska deklarujú ako dôvod nákupnej turistiky vyššiu kvalitu.
Kým na Slovensku už vyše desať rokov platíme eurom, väčšina krajín, s ktorými hraničíme a v ktorých nákupnú turistiku najčastejšie praktizujeme, má svoju pôvodnú menu. „Nákupnú turistiku do okolitých krajín tak ovplyvňuje aj vývoj mien našich susedov voči euru. Lákavejšími sa stávajú nákupy práve v časoch, kedy meny okolitých krajín voči euru oslabujú, a teda nákupy sa stávajú pre Slovákov aj z tohto pohľadu výhodnejšími,“ doplnila analytička.
Po vypuknutí pandémie nového koronavírusu práve maďarský forint, poľský zlotý či česká koruna výraznejšie oslabili voči euru. Nasledovali fázy posilňovania aj oslabovania, pričom aktuálne sú stále slabšie ako pred rokom. V prvej polovici júla bola česká koruna voči euru medziročne nižšie o 4,5 %, poľský zlotý o 5,1 % a maďarský forint o 9,1 %.