Čo hovoríte na návrat rovnej dane?
V ekonomickej teórii je mnoho zástancov rovnej dane i progresívneho zdanenia. I empiricky je možné ukázať štáty, kde funguje rovná daň a kde funguje progresívne zdanenie. Skôr je nutné myslieť na celkový systém zdanenia, štátnej podpory a verejných financií. Zdanenie by malo smerovať k tomu, aby motivovalo ľudí k vyššej aktivite. A tiež k vytváraniu spoločenských hodnôt v ekonomickej, sociálnej či kultúrnej sfére.
Nedoplatia na rovnú daň ľudia s nižšími zárobkami?
Rovná daň neznamená automaticky zníženie príjmov nejakej skupiny ľudí. I pri rovnej dani je možné nastaviť rôzne podporné programy a úľavy pre ľudí s nižšími príjmami.
Akú daň alebo daňový mix považujete za férové? Ministerstvo financií totiž hovorí práve o férovosti v zdanení.
Férovejšie je podľa môjho názoru mierne progresívne zdanenie. To totiž stále motivuje k vyššej aktivite, ale zároveň od bohatších subjektov vyberá vyššiu daň. Ak niekto zarába stotisíc eur ročne, tak zvýšenie dane napríklad z 20 na 25 percent mu nijako neuškodí. Stále bude motivovaný, aby zarábal viac. Naopak, človek s príjmom 10-tisíc eur ročne môže takéto zvýšenie zdanenia pocítiť omnoho radikálnejšie. Ceny potravín, bývania a služieb sú totiž rovnaké pre oboch. Len ten menej zarábajúci má podiel nutných výdavkov na celkových príjmoch výrazne vyšší.
Čo s tým?
Nastaviť ceny pre rôzne príjmové skupiny ľudí nie je realizovateľné. Preto je lepšie bohatšiu skupinu trochu viac zdaniť a prerozdeliť tento príjem sociálne slabším obyvateľom. V každom prípade, i v systéme rovnej dane je možné takúto redistribúciu dosiahnuť.
Aký máte názor na zvýšenie podielu zdaňovania spotreby, majetku a zavedenie zelených daní?
Je to jednoduchý spôsob, ako si môže štát zvýšiť daňové príjmy. Prakticky všetky štáty vo svete zvyšujú toto zdanenie.
Pri ktorých tovaroch či službách by bol priestor na zvýšenie spotrebných daní?
Dotknúť sa to môže alkoholu, tabaku, pohonných hmôt. Ale, samozrejme, v hre je i zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Priestor na to existuje, aj keď by to nebolo populárne riešenie.
Kde vidíte najväčšie riziká pri zostavovaní nového rozpočtu?
Najväčším rizikom je podcenenie investícií. V Európe rastie populizmus, do rozpočtov sa tak dostávajú vysoké neinvestičné výdavky. Bez investícií sa však nebude ekonomika rozvíjať. Stačí sa pozrieť na cestnú infraštruktúru a zápchy na najvyťaženejších úsekoch. Časová strata kvôli neustálym kolónam je obrovská. Dostavanie diaľnic a rýchlostných ciest si vyžaduje vysoké počiatočné náklady, ale v budúcnosti sa to vráti. A to nielen vo vyššej efektivite ekonomiky, ale aj vo vyšších výnosoch.
Ako sa mohla vláda popasovať s prepadom ekonomiky, a teda aj príjmov do rozpočtu?
Slovensko je závislé od Európy, bez jej zotavenia u nás zotavenie nenastane. Vláda sa však môže zamerať na podporu vnútorného trhu.
Ako?
Napríklad sa dajú podporovať lokálne odvetvia. Či už to je turizmus, produkcia slovenských výrobkov, alebo lokálne služby. Peniaze by ostali v našej ekonomike a priamo by podporovali slovenské firmy. Na záchranu ekonomického rastu to síce stačiť nebude, ale bolo by to aspoň riešenie, ktoré by pomohlo prekonať krízu. A, samozrejme, je dobré komunikovať s nadnárodnými spoločnosťami, aby u nás investovali či aspoň skúmali investičné možnosti. Cieľom je byť pripravení na zotavenie, ktoré sa môže dostaviť už na budúci rok.
Kde vidíte priestor na úspory?
Rozhodne sa dá šetriť v štátnej byrokracii. Na Slovensku je 427-tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy. V roku 2013 ich bolo o 90-tisíc menej. Podiel zamestnancov štátnej a verejnej správy na celkovom počte zamestnancov a podiel na celkovom obyvateľstve je nad priemerom OECD. No prepúšťanie ľudí z verejnej správy by v tomto kritickom roku nebolo dobré, ale už na budúci rok pri očakávanom zotavení je možné začať so zoštíhľovaním. Do roku 2025 by sa bez problémov mohol počet štátnych zamestnancov znížiť na 350 000. Zároveň je možné ušetriť prostriedky v rezorte obrany. NATO síce chce, aby i Slovensko nakupovalo viac techniky, ale je možné odsunúť nákupy na priaznivejšie obdobie. A peniaze radšej presunúť na dostavbu infraštruktúry.