"Férové zdaňovanie je vysoko progresívne zdaňovanie, pretože nedovoľuje vytváranie privysokej príjmovej a majetkovej nerovnosti,“ hovorí Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. Rovnú daň nepovažuje za dobré riešenie. Hoci v prípade, že sa skombinuje s dostatočne vysokou odpočítateľnou položkou, ideálne vo výške minimálnej mzdy, vyrieši problém ľudí s nízkym príjmom, vysvetľuje Kuruc. Na druhej strane však podľa neho nedostatočne zdaní vysoké príjmy. Riešenie vidí skôr v zdanení luxusu.
Foto: Pravda
Podľa odborárov zaváži aj to, o akú rovnú daň by išlo. "Zavedenie rovnej dane z roku 2004 by v sebe stále nieslo prvok progresivity, ktorý by bol citeľnejší pri nízkopríjmových poberateľoch a so stúpajúcou mzdou by daň rástla len lineárne,“ hovorí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Všetko sa vtedy odvíjalo od nezdaniteľného základu dane, ktorý zvyšovalo príjem tých, čo zarábali najmenej.
V prípade čisto rovnej dane, napríklad vo výške 19 percent, by doplatili na zmenu najmä nízkopríjmové domácnosti, upozorňuje Uhlerová. Nepekne by to podľa nej pocítil aj rozpočet. A cez zníženie príjmu miest či obcí aj samotní obyvatelia. "Zrušenie vyššej sadzby dane pre fyzické osoby bude mať pozitívny efekt pre úzku skupinu dobre zarábajúceho obyvateľstva, a ľudia s nízkymi zárobkami by nepocítili zmenu,“ zdôrazňuje odborárka.
Férové dane
Rovnú daň spomína aj programové vyhlásenie vlády. Rezort financií je však nateraz vo svojich vyjadreniach opatrnejší. "Ministerstvo financií analyzuje rôzne alternatívy, aby daňový mix na Slovensku podporoval hospodársky rast a pracovnú iniciatívu,“ odpovedal na otázky denníka Pravda týkajúce sa návratu rovnej dane komunikačný odbor rezortu. Dbať treba podľa neho aj na to, aby daňový systém produkoval dostatok príjmov.
Ako teda môžu vyzerať dane po novom? "Dôležitá je aj férovosť v zdanení, ktorá má za cieľ zlepšiť motiváciu priznávať príjmy,“ odpovedá komunikačný odbor ministerstva financií. Inštitút finančnej politiky pri tomto rezorte považuje za potrebné zvýšiť podiel zdaňovania spotreby, majetku a negatívnych externalít. Naopak, znížiť by sa malo zdaňovanie ekonomickej aktivity. A tiež nerovnomerné zaťaženie sektorov ekonomiky. Na všetky konkrétne návrhy si však podľa komunikačného odboru ministerstva financií treba počkať. Nové dane – hlavne zelené a digitálne – pritom chystá aj Brusel.
Denník Pravda oslovil aj rezort hospodárstva. Jeho šéf je známym zástancom rovnej dane. "Za Richarda Sulíka uvádzame, že strana SaS vždy bola za rovnú daň, napokon, Richard Sulík ju sám zaviedol,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Svrčeková. Maximálna sadzba by mala byť 19 percent, dodala.
Ministerstvo práce odkázalo denník Pravda s otázkami týkajúcimi sa rozpočtu či rovnej dane na rezort financií. "Radi sa k potenciálnemu návrhu riešenia vyjadríme, keď ho budeme mať k dispozícii,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.
Zavážia odvody
"V konečnom dôsledku nie je až také dôležité, či máme v krajine rovnú, alebo progresívnu daň, zaváži skôr celková výška daňového aj odvodového zaťaženia,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Pri progresívnom zdanení príjmov, aké máme teraz, platí to, že s rastúcim príjmom rastie aj percentuálna sadzba dane. "Tí, ktorí viac zarábajú, platia aj vyššiu daň. A to nielen v absolútnom vyjadrení, ale odvádzajú do štátnej kasy aj vyšší podiel zo svojho príjmu, keďže sa zvyšuje aj percentuálna sadzba dane,“ vysvetľuje Glasová. Nevýhoda takéhoto zdaňovania je v tom, že nemotivuje k vyšším zárobkom. Pri zvýšení príjmu môže totiž človek nakoniec zarobiť v čistom menej. Preto mnohí považujú progresívne zdaňovanie za zdaňovanie úspešných, dodáva analytička. Pri rovnej dani platia všetci rovnako. "V absolútnych číslach ale, samozrejme, tí, ktorí viac zarábajú, odvádzajú viac peňazí,“ hovorí Glasová.
"Zmeny daňového mixu sú viac-menej hračkou pre politikov a analytikov, ktorou cielia na rôzne politiky,“ prezrádza analytik spoločnosti Iness Martin Vlachynský. Ako napríklad zníženie spotreby tabaku či emisií, alebo zadotovanie zdravých potravín cez zníženú daň z pridanej hodnoty. Ale aj hľadanie nových zdrojov ako trebárs bankový odvod, daň z poistenia či zrušený odvod pre reťazce. Za kľúčové považuje Vlachynský zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce. A to najmä v prípade nízkych príjmov. Malo by to byť však za cenu úspor, nie znižovania iných daní, dodáva analytik.
Firmy sú za jednoduchší systém
"Rovná daň bez výnimiek v rozumnej výške môže prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia,“ myslí si hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Súčasné nastavenie podľa nej brzdí ekonomický rast. Práve sadzba dane v tej-ktorej krajine je totiž jedna zo súčastí jej konkurencieschopnosti. "Dnešný daňovo-odvodový systém je zbytočne komplikovaný, nespravodlivý a s jednými z najvyšších sadzieb,“ vraví Filová. Zjednodušenie systému daní má podporu aj v Republikovej únii zamestnávateľov. "Rovná daň je symbol a určite stojí za diskusiu jej znovuzavedenie,“ prízvukuje tajomník únie Martin Hošták. U nízkopríjmových skupín obyvateľstva sú podľa neho najväčším problémom odvody, ktoré neúmerne dvíhajú cenu práce na Slovensku.