Pokles daňových príjmov nie je podľa ministra financií Eduarda Hegera prekvapením. Ráta s ním aj najnovšia makroprognóza. Tá počíta s prepadom ekonomiky o 9,8 percenta. "Musíme sa s touto situáciou vyrovnať v príprave novely zákona o štátnom rozpočte na tento, ako aj na budúci rok. Nastáva čas na hľadanie rezerv, na mobilizáciu každého eura,“ povedal Heger.
Daňové priznanie stále nepodalo 150-tisíc daňovníkov. Mimoriadna situácia totiž stále trvá, a tak nie je určený presný termín na podanie daňového priznania a zaplatenie dane. Spraviť tak možno až mesiac po skončení pandémie.
Optimistickejší vývoj
Oproti prepočtom z apríla však ide o zlepšenie. Vtedy sa rátalo s prepadom o 6,9 percenta alebo 3,1 miliardy eur oproti daňovej prognóze z februára tohto roka. Celkovo by sa tak na daniach a odvodoch malo vybrať o 356 miliónov eur viac, ako sa odhadlo v apríli. Za zjemneným odhadom je miernejší pokles spotreby domácností, ale i o niečo menej negatívny vývoj na trhu práce. Príjmy verejnej správy by sa tak mali dostať na úroveň 27,4 miliardy eur.
"Na rozdiel od krízy v 2009 sa tiež nezhoršuje úspešnosť výberu dane z pridanej hodnoty,“ hovorí riaditeľ inštitútu Eduard Hagara. Na dani z pridanej hodnoty (DPH) by sa malo vybrať o sedem percent menej ako vlani. Vývoj by tak zodpovedal poklesu spotreby domácností.
Až o 27 percent klesne výber daní od firiem. Práve tie položila pandémia na kolená a o nejakom zisku môžu mnohé len snívať. Ide o podobný pokles ako v krízovom roku 2009 – vtedy to bola necelá štvrtina. Prepad daní od firiem a nižší výber DPH znížia príjem do štátnej kasy o 1,2 miliardy eur.
Druhá vlna?
Na budúci rok by sa mala štátna kasa začať zotavovať. Aj keď len pomaly. "Hlavným rizikom i z pohľadu daňových príjmov je príchod druhej vlny pandémie a prehĺbenie recesie,“ povedal Hagara. Ak by k nej prišlo koncom tohto roka, treba rátať s výpadkom 1,6 až 3,2 miliardy eur v rokoch 2021 až 2023.
"V druhej polovici tohto roka by sa mohla ekonomika začať oživovať a následne v roku 2021 by rast HDP mohol dosiahnuť 7,6 percenta,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Všetko by však bolo inak v prípade, ak sa koronavírus opäť vráti. V tom prípade sa ekonomika tento rok neprepadne o spomínanú desatinu, ale až o 12,4 percenta. Aj oživenie v budúcom roku by tak bolo pomalšie, upozorňuje Muchová.
Záležať však bude viac ako inde aj na vývoji v cudzine. A to hlavne u našich obchodných partnerov, upozorňuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. Patria sem hlavne Nemecko a Česko, ale aj Francúzsko, Taliansko, Rakúsko či Španielsko. "Všetky spomenuté krajiny sa ale rovnako ako my pasujú s prepadom ekonomiky,“ hovorí Sadovská. Zatiaľ sa podľa nej podarilo udržať – síce pomalší, medziročný rast HDP len Maďarom a Poliakom.