Ženy platia za rovnaký výrobok viac. Je za tým ružová daň

Rovnaký výrobok či služba, no vyššia cena. Žiaľ, takto vyzerajú ceny väčšiny tovaru pre ženy. Stačí si porovnať ceny za žiletky, nohavice či účes pre obe pohlavia. Výsledok? Ženy ročne zaplatia takmer o 1 150 eur viac ako muži. Je za tým marketingový ťah známy aj ako ružová daň. Alebo známa stratégia "Pink it and shrink it!" – teda zafarbi to na ružovo a zmenši.

30.06.2020 06:00
debata (76)
ružová daň, infograf

„Výrobcovia obyčajný produkt zafarbia na ružovo, zmenšia ho a predávajú za vyššiu cenu,“ hovorí pre denník Pravda Naďa Lazarová z Platformy žien Slovenska. Nejde pritom o žiadnu novinku. Priemerný rozdiel v cenách za obdobné ženské a mužské výrobky je až 64,4 percenta. Ukázala to minuloročná analýza Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S). Najviac si pritom ženy priplatia za pleťové krémy, rádovo až o 547 percent viac. Hneď za nimi nasledujú šampóny, sprchové gély a parfumy. O takmer 25 percent sú drahšie aj ženské nohavice.

„Šla som si kúpiť bežné žiletky. Intuitívne som siahla po ružovom balení, cestou k pokladni mi padol zrak na verziu pre mužov. Ten istý produkt – len v modrej farbe – bol bezdôvodne lacnejší,“ hovorí čitateľka denníka Pravda Slávka z Bardejova.

Nie je však jediná. Mnohé ženy pravidelne nakupujú za drahšie. Často aj veci pre deti – teda dievčatá. „Kupovala som ruksak pre syna a dcéru. Synov s motívom rybičiek ma vyšiel oveľa lacnejšie ako dcérina taška s princeznami,“ hovorí Alena z Bratislavy. Na pohľad pritom išlo podľa nej o rovnaký materiál aj veľkosť.

Ako kde, ako čo

Obchodníci navyše vyššie ceny obhajujú použitím iných materiálov a technologických postupov. Zdá sa však, že skôr vychádzajú z toho, že sa ženy o seba viac starajú, a preto sú ochotné aj viac zaplatiť.

Cenové štúdie však ukazujú, že ide o úplne totožné výrobky. Vyššia „ružová“ cena je tak úplne neopodstatnená. „Je to zakázané v antidiskrimi­načnom zákone. Ale ťažko budete dokazovať, že náklady na výrobu dámskych žiletiek nie sú vyššie ako na výrobu pánskych a podobne,“ hovorí Lazarová.

Podľa mediátorky spoločnosti S.O.S Sone Ďurčovej však ružovú daň nezneužívajú všetky reťazce. Ženy si tak podľa nej môžu vybrať, kde nakúpia.

Podľa marketingovej manažérky dm drogerie markt Nicol Nosekovej sa u nich ženy cenovej diskriminácie obávať nemusia. „Identické produkty pre ženy a mužov v danom sortimente umiestňujeme na rovnakej cenovej úrovni,“ povedala Noseková. Denník Pravda oslovil aj ostatné reťazce, tie na otázku neodpovedali.

Mýtus krásy alebo dávame ruky preč

Prečo by však ženy mali platiť viac, aj keď teraz zarábajú v priemere o pätinu menej ako ich mužské náprotivky? Podľa ministerstva financií ceny ženských hygienických produktov nie sú regulované. Ich výšku si preto stanovuje sám predajca na základe odporúčania výrobcu. Rezort práce vidí za rozdielnymi cenami mýtus krásy či výrobné náklady. Okrem toho na Slovensku neexistuje orgán, ktorý by porovnával konkrétne ceny identických výrobkov a predajcov v prípade pochybenia pokutoval, dodáva ministerstvo práce. Ani to sa tejto téme venovať nechystá. „Pre Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí je prioritná tvorba štátnej politiky v oblasti rovnosti mužov a žien a rovnosti príležitostí všetkých občanov, ako aj riešenie problematiky prevencie a eliminácie násilia páchaného na ženách a iných zraniteľných skupinách,“ povedal pre denník Pravda tlačový odbor ministerstva.

Tampóny ako luxusný tovar?

Osobitnou témou sú hygienické vložky či tampóny. Tie vo väčšine európskych krajín podliehajú vysokej dani. Brusel pritom povolil zníženie ich daňového zaťaženia už v roku 2007. Mnohé členské štáty však túto možnosť nevyužili.

Z analýzy portálu Statista vyplýva, že daň na hygienu pre ženy dosahuje v Maďarsku 27 percent, v Škandinávii zase 25 percent. Dôvodom je vraj ich zaradenie medzi luxusný tovar. Výnimkou nie je ani Slovensko. U nás daň tvorí 20 percent z ich ceny. „Znížená sadzba DPH, 10 percent, sa uplatňuje iba na inkontinenčné vložky,“ vysvetľuje odbor komunikácie ministerstva financií.

V skutočnosti sú však aj tampóny a hygienické vložky primárnou potrebou každej ženy. Ministerstvo práce vysvetľuje, že vysoká cena týchto produktov spôsobuje problémy v živote mladých žien a dievčat zo slabších sociálnych vrstiev. „Tie potom počas menštruácie často vypadávajú zo škôl a výučby,“ tvrdí rezort práce. Meniť daň sa však zatiaľ nechystá. A to aj napriek tomu, že mnohé susedné krajiny k podobnému kroku už pristúpili. „Tri východoeurópske a stredoeurópske krajiny, Poľsko, Česká republika a Litva, znížili daň na tampóny na päť percent,“ povedala Naďa Lazarová z Platformy žien Slovenska.

Najväčším priekopníkom však zatiaľ zostáva Írsko. V ňom si ženy nevyhnutné hygienické potreby zakúpia úplne bez dane.

© Autorské práva vyhradené

76 debata chyba
Viac na túto tému: #ružová daň #tampóny