Mzdy padajú. Viac v peňaženkách sa dá čakať až budúci rok

, 28.06.2020 06:00
VW - výroba Golf
VW - výroba Golf Autor:

Prepad ekonomiky o desatinu, nezamestnanosť vyše osem percent. Zárobky vyššie o 0,2 percenta – teda tie reálne, očistené o zdražovanie. Po minuloročných piatich percentách veru žiadna sláva. A hoci ekonomika brzdila už vlani, o takýchto prepadoch sa nikomu ani len nesnívalo.

Ešte v prvom štvrťroku však platy medziročne rástli. Zvýšenie hodinovej ceny práce v tomto období vystrelilo Slovensko na tretiu priečku v únii. Ukázali to najnovšie údaje Eurostatu. Predbehli nás len Bulharsko a Litva. Vidieť za tým možno aj novoročné zvýšenie minimálnej mzdy. Práve od nej sa odvíjajú aj príplatky za prácu v noci či niektorý z víkendových dní. Zavážili však aj nové kolektívne zmluvy z konca minulého roka.

Pandémia prvé tri mesiace zárobky ešte naplno nezasiahla. Stále rástli o 6,2 percenta, upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Oproti koncu minulého roka ide o spomalenie, keďže vtedy platy rástli o 6,9 percenta. „Naše hospodárstvo naplno pocítilo dosahy krízy v podstate až v marci, čo viedlo k významnému poklesu ekonomického rastu,“ hovorí analytička. Ekonomika sa prepadla o 3,7 percenta.

A čo bude ďalej? Pozitívne správy zatiaľ nemáme – druhý štvrťrok bude totiž oveľa horší. Počítať treba aj s výraznejším nárastom ľudí bez práce. A tiež so znižovaním platov. Tie sa otočia podľa Glasovej až v druhej polovici roka. „Napriek tomu ale očakávame, že aj za celý tento rok dôjde k poklesu priemernej mzdy,“ hovorí.

Za rastom platov vidí analytik spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář vplyv ekonomického rastu. Zárobky jednoducho šliapali na zotrvačnosť. Netreba zabúdať na to, že mzdy v krajinách strednej a východnej Európy dlhodobo zaostávali za Západom. To sa však mení. „Už prestáva platiť, že tieto krajiny môžu byť lacnými montovňami,“ hovorí Cihlář.

V hre sú však aj roboty – tie vyrábajú s rovnakými nákladmi v Nemecku, na Slovensku aj v Bulharsku. Pre firmy tak stráca zmysel presúvať fabriky za lacnými robotníkmi. Robotizácia naberie v prichádzajúcej kríze na dôležitosti, upozorňuje Cihlář. „Firmy budú vyčkávať a svoje investície obmedzia len na to najnutnejšie,“ hovorí. Budúci vývoj stojí a padá na tom, ako rýchlo sa ekonomike podarí preorientovať z montovne na výrobu s vyššou pridanou hodnotou, upozorňuje analytik.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Rýchlo, rýchlo, rýchlejšie

Výrazný rast nákladov na prácu je u nás dlhodobý fenomén, upozorňuje analytik inštitútu Iness Róbert Chovanculiak. „Medzi rokmi 2008 až 2018 vzrástli náklady práce o 66 percent, čo je tretí najvyšší rast v únii,“ hovorí. Produktivita práce pritom tlačila nárast len sčasti, za zvyškom sú politické rozhodnutia. Ako napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy. „Za posledných sedem rokov vzrástla produktivita práce o 19 percent, pričom priemerná mzda vzrástla o 38 percent a minimálna mzda až o 72 percent,“ hovorí Chovanculiak. Takýto rast nie je podľa neho udržateľný.

Výrazne pritom rástli hlavne platy vo verejnom sektore. Od roku 2009 rástli mzdy vo verejnom sektore priemerne o 5,1 percenta, zatiaľ čo v súkromnom len o 3,2 percenta. Výnimkou nebude ani tento rok. Kým v súkromnom sektore sa očakáva pokles priemernej mzdy o 0,4 percenta, upozorňuje analytik, verejný sektor bude pokračovať v raste až o 6,4 percenta.

Ako do všetkého, aj tu zasiahne pandémia. „Firmy budú škrtať mzdové výdavky a na trhu práce nebude tlak na rast miezd,“ hovorí Chovanculiak. Spôsobí to aj rastúca nezamestnanosť, jednoducho, ľudí bude dostatok a firmy nebudú musieť o nich súperiť.

Firmy čakajú na lepšie časy

„Cena práce na Slovensku po rôznych balíčkoch bývalej vlády a po úpravách minimálnej mzdy, odvodov, príplatkov za víkendy a prácu v noci stúpala podstatne viac ako produktivita práce,“ povedal hovorca spoločnosti U. S. Steel Košice Ján Bača. Väčšina príplatkov sa totiž odvíja od minimálnej mzdy. Keď tá rastie, stúpajú aj náklady firiem na ľudí. Slovensko sa tak podľa Baču stalo menej schopným konkurencie voči okolitým krajinám.

Pandémia ovplyvnila aj fungovanie košických oceliarní. „Chceme, aby naši zamestnanci dostávali férovú výplatu za prácu pre spoločnosť. V súčasnosti je to ovplyvnené nízkym dopytom po oceľových produktoch,“ hovorí Bača. Časť výplaty sa totiž viaže na variabilnú zložku mzdy, vysvetľuje. Okrem toho fabrika beží v skrátenom režime.

Na konci minulého roka uzavreli v žilinskej automobilke novú kolektívnu zmluvu. Práve podľa nej sa tu mzdy od apríla zvyšovali. „Počas pandémie došlo k pozastaveniu prijímania nových zamestnancov, keďže momentálne naše kapacity nevyužívame naplno a vyrábame v dvojzmennej prevádzke,“ povedal hovorca Kia Motors Slovakia Ján Žgravčák. Zamestnancov počas pandémie však hromadne neprepúšťali.

V Žiline veria, že výroba sa čoskoro rozbehne naplno. „V takom prípade budeme dokonca potrebovať prijať nových zamestnancov, keďže určitú prirodzenú mieru fluktuácie registrujeme aj počas aktuálneho obdobia,“ hovorí Žgravčák.

Niekde už bežia naplno

„Za rok 2019 bol priemerný mesačný príjem u operátorov výroby na úrovni 1 291 eur pred zdanením,“ povedal hovorca trnavskej automobilky Groupe PSA Slovakia Peter Švec. Celková vyplatená priemerná mesačná mzda bez manažmentu dosiahla v roku 2019 výšku 1 632 eur pred zdanením, dodáva.

Výroba v trnavskej automobilke stála pre pandémiu 55 dní. Väčšina zamestnancov dostávala 65 percent priemernej mesačnej mzdy. „Krízu vynúteného zastavenia výroby sme preklenuli bez toho, aby sme pristúpili k redukcii počtu zamestnancov,“ hovorí Švec. Pomohol, samozrejme, aj schválený kurzarbeit. K plnej výrobe sa v Trnave vrátili začiatkom júna.

„V roku 2019 sa zvýšil priemerný mesačný hrubý príjem zamestnancov bez započítania manažmentu medziročne o 7 percent,“ povedala hovorkyňa Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová. Plat sa tu podľa nej pohybuje takmer na dvojnásobku priemernej hrubej mesačnej mzdy u nás. Veľa na tom nezmenila ani pandémia. Mzdy a odmeny zakotvené v kolektívnej zmluve platnej do roku 2023 sa v automobilke nemenili.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#rast #platy #makroprognóza #ekonomika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku