Ako je na tom cestovný ruch?
Z pohľadu Európskej komisie je to najviac zasiahnuté odvetvie. Dnes už máme k dispozícii domáce štatistiky za apríl. V ubytovacích službách a gastronómii sa zamestnanosť prepadla o deväťtisíc miest. To je však len začiatok. Aprílové čísla totiž hovoria len o drobnom poklese, ktorý spôsobila samotná pandémia. Čakať sa dá prepúšťanie v májových, júnových a júlových štatistikách.
Aká bola situácia pred pandémiou a teraz?
V hlavnom meste tvorili zahraniční turisti až 70 percent. Dnes je to nula. Domáci turisti tvorili 30 percent. Išlo najmä o ľudí, čo cestovali do Bratislavy pracovne. Výpadok zahraničnej klientely cítia aj v Košiciach. Menej zasiahnuté sú typicky dovolenkové oblasti ako napríklad Liptov.
Viaceré hotely stále neotvorili. Otvoria?
Doteraz bol zatvorený iba jeden hotel na západe krajiny. Niektoré hotely však ešte neotvorili. Iné zase po otvorení zistili, že sa im to neoplatí. Hlavne veľké hotely majú v pláne otvoriť až v septembri. A nateraz si dali pauzu.
Aké možnosti teda majú?
Je ich viac. Hotel môže zostať na podpore a možno prežije. Ak otvorí a bude mať obsadenosť 10 percent, tak len vytvára dlh. Prípadne môže skúsiť dotovať svoju prevádzku z iného biznisu. Alebo hodiť uterák – teda nechať zavreté.
Nejde však len o hotely a reštaurácie.
Cestovný ruch je spojenie viacerých služieb. Dosahy tak cítia taxislužby, doprava, potraviny. Multiplikačný efekt je zásadný.
Stačí cestovnému ruchu pomoc, čo bola poskytnutá od štátu? Viacerí hovoria, že nie.
V cestovnom ruchu až 40 percent nákladov tvoria platy. Problematická je aj podmienka udržateľnosti pracovných miest. Hotely a ubytovacie zariadenia totiž predávajú svoje služby klientom. A keď tí nie sú, nemôžu si udržať svojich zamestnancov. A nie všetci zamestnávatelia mohli požiadať o pomoc od štátu.
V zahraničí sú opatrenia ráznejšie.
Áno. V Slovinsku dali 200 eur obyvateľom na domácu dovolenku. Maďari majú dávno zavedený takýto systém podpory domáceho cestovného ruchu. Viacero vecí chystajú aj v Česku, napríklad zníženie DPH v turizme. Pre našich podnikateľov v cestovnom ruchu to môže byť konkurenčná nevýhoda.
Aká bude letná sezóna?
Vypredané určite nebude. Ako prvé pôjdu lokality v akvaparkoch, pri vodných nádržiach. A či budú plné? To by som len hádal. Aj keď niektoré lokality na Slovensku už hovoria, že majú obsadenosť na 40–50 percent na mesiac júl. Boli sme otvoriť letnú sezónu v Liptove a v Tatrách. Rezervácie nabiehajú len postupne. Ak sa však situácia zmení, tak tí, čo majú pobyty rezervované, nemusia prísť. To, že ľudia sa na dovolenku chystajú, naznačuje aj to, že sú vypredané stany, bazény a bicykle. A tiež karavany.
Minulý rok bolo leto v počte prenocovaní a návštevnosti rekordné.
Tento rok možno čakať rekord len v počte domácich turistov. Tí by mohli vykryť prepady zahraničných turistov.
Cez pripomienkové konanie prešiel aj návrh na rozšírenie drezín. Kde by mohli fungovať?
Na Slovensku máme štyri dreziny, ďalšie sú objednané. Podmienkou ich prevádzky je železničná trať bez iných vlakov. Poznáme dva typy drezín. Jedna je ručná páková a existuje aj cyklodrezina. Chystá sa prevádzka v Banskobystrickom kraji, na Čiernohorskej železnici, historickej železnici v Košiciach, ale aj v Bratislave.
Kto by dreziny obsluhoval?
Dnes by drezinu musel riadiť rušňovodič, ktorý ma preukaz na riadenie. Návrh to však chce zmeniť. Vyškolený rušňovodič by dal len krátke školenie ľudom a tí by potom sami riadili drezinu. Presúvali by sa vlastnou silou po uzavretej trati.
A čo propagácia Slovenska?
Ministerstvo dopravy a sekcia cestovného ruchu majú na to určený rozpočet. Využívali sme ho aj v zahraničí, aby turisti prišli k nám. Teraz sme mali kampaň Dovolenka na Slovensku – Dobrý nápad! Ide o to, aby domáci dali prednosť dovolenke doma. Nesnažíme sa však propagovať konkrétne lokality. Využili sme spoty v rádiách a televízii.
Bývalá vláda navrhovala aj samostatné ministerstvo cestovného ruchu. Zvažujete to?
V programovom vyhlásení máme, že vytvoríme nástupcu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Teraz hľadáme financovanie, mechanizmus fungovania, ako by sa spojili sily štátu s profesionálnymi organizáciami cestovného ruchu.
Radúz Dula (41) je generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu na ministerstve dopravy. Je hotelier a expert na oblasť cestovného ruchu. V komerčnej sfére pôsobil od roku 1999 ako riaditeľ hotelov v Rakúsku a na Slovensku, ako projektový riaditeľ nákupného a zábavného centra. Pracoval aj ako generálny riaditeľ Šimák Zámok Pezinok v projekte obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Od roku 2010 je členom prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií. V roku 2011 založil Zväz cestovného ruchu.