Výrazne sa spomalí nielen rast cien – a to na 1,8 percenta, ale aj platov. Tie nominálne porastú priemerne o dve percentá. Vlaňajšie rekordy, keď stúpli takmer o osem percent, sa tak ľahko nezopakujú.
„Tento rok bude najhorší v histórii Slovenska,“ povedal minister financií Eduard Heger. V najbližších mesiacoch bude podľa neho jedinou dobrou ekonomickou správou spomalenie rastu cien. Ak by prišla druhá vlna pandémie, budú ekonomické dôsledky ešte horšie. Pokles by sa dostal až na 12,4 percenta.
Ani prvá vlna ľudí nešetrila. Nateraz bol najhorší apríl, keď v priebehu jedného mesiaca o prácu prišlo takmer 34-tisíc ľudí. V máji sa už situácia ako-tak upokojila. Zamestnanie stratilo menej ako 15-tisíc pracovníkov. „Zaujímavé budú ďalšie mesiace, mnohým ľuďom sa totiž začnú postupne končiť výpovedné lehoty,“ hovorí ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Prepúšťanie tlmili aj opatrenia štátu. V prípade, ak firma využije kurzarbeit a nechá svojich ľudí doma na 60 percentách mzdy, tak na jedného dostane od štátu 880 eur. Makroprognóza predpokladá, že bez zásahu vlády by prišlo o prácu ešte ďalších 35-tisíc ľudí.
Vláda si takúto štedrú pomoc nebude môcť dovoliť donekonečna, upozorňuje Baláž. „Slovenský ekonomický rast bude závisieť od naštartovania ekonomiky v západnej Európe. S tým vláda veľa nespraví,“ dodal.
Oživenie trhu práce by malo prísť až v druhom polroku. Na predkrízové úrovne sa však Slovensko nedostane podľa makroprognózy ani o dva roky. A to napriek tomu, že ľudí bez práce bude postupne ubúdať. Uvoľnenie opatrení po celej Európe by tiež malo povzbudiť ekonomiku. Návrat k normálu bude nerovnomerný. Výkon na vývoz zameraného domáceho priemyslu bude stúpať len postupne. Cezhraničná mobilita bola totiž utlmená ešte aj na začiatku júna.
Straty, straty a ďalšie straty
O zamestnanie v najbližších mesiacoch prídu hlavne ľudia pracujúci v turizme, reštauráciách, maloobchode a doprave. Práve tá je podľa hovorcu spoločnosti Česmad Slovakia Romana Kmenta kostrou voľného obchodu a pohybu služieb. Pre pandémiu však takmer úplne zastala. Počet najazdených kilometrov a prechodov hraníc nákladnou dopravou zaostával medziročne o 13 až 20 percent. „Dopravcovia pri každom druhu prepravy majú výrazné problémy, príjmy sa im v zásade zastavili a náklady zostali, takže hľadanie rezerv a vykrytie strát riešia aj prepúšťaním zamestnancov,“ hovorí Kment. Pre vysoké straty je tak množstvo pozícií pod vysokým tlakom aj napriek postupnému uvoľňovaniu reštrikcií.
„Napriek štátnej podpore bolo pre mňa výhodnejšie prepustiť predavačku a teraz ju zobrať spať,“ vysvetľuje Lucia Agostonová. Tá vlastní v jednom z bratislavských obchodných centier predajňu s párty potrebami. Podobne viaceré zatvorené reštaurácie po otvorení znovu naberajú ľudí. Voľné kapacity sa tak v ekonomike napĺňajú len pozvoľna. Ukazuje to aj spotreba elektriny, ktorá bola v tomto období nižšia medziročne o 10 percent.
Zachránia nás automobilky?
Slovenský priemysel stojí a padá na výrobe automobilov. Zo štyroch domácich fabrík vyrába naplno – teda na tri zmeny – len trnavský PSA Peugeot Citroën. Ďalšie tri fabriky sa stále snažia obnoviť výrobu nielen na ranné, ale aj popoludňajšie či nočné zmeny.
Dá sa tak počítať, že v priebehu tohto roka sa výroba už naplno nerozbehne. Európske združenie výrobcov automobilov v roku 2020 počíta v Európe so štvrtinovým poklesom predaja automobilov. Na starom kontinente sa tak podľa odhadov združenia tento rok predá 9,6 milióna motorových vozidiel.
Mierny optimizmus sa najnovšie šíri medzi európskymi manažérmi zodpovednými za objednávky v podnikoch. Takzvaný nákupný index spoločnosti IHS Markit vzrástol z májových 31,9 bodu na júnových 46,3 bodu. „Ekonomický útlm v krajinách používajúcich euro sa aj naďalej zmierňuje. Dopyt aj výroba síce aj naďalej klesajú, ale už to nie je kolaps,“ uviedol Chris Williams, analytik IHS Markit. Podľa neho rastie nádej, že zmiernenie koronakrízových opatrení môže už v priebehu leta ukončiť súčasný ekonomický útlm.
Za splácanie súkromných úverov sa zaručí štát
Zrušené objednávky, plné sklady, nesplatené faktúry. Pre klesajúce tržby pribúdajú firmy, ktorým chýbajú peniaze.
„V časoch krízy je kráľ ten, kto má keš,“ povedal viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky Juraj Borgula. Banky sa totiž chýbajúcu hotovosť zdráhajú podnikateľom požičať pre rastúce obavy z nesplácania úverov.
Situácia sa má otočiť už o niekoľko týždňov. Za splácanie súkromných pôžičiek totiž začne ručiť štát. „Záruka sa bude pohybovať v rozmedzí 80 až 90 percent poskytnutého úveru. Časť rizika aj naďalej ostane na pleciach súkromných bánk,“ uviedol štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Tvrdí, že k peniazom sa dostanú malé, stredné aj veľké podniky. „Po prvý raz histórii bude štát ručiť aj za úvery v miliónoch eur,“ dodal Klimek.
Systém bankových záruk minulý týždeň Slovensku schválila Európska komisia. Podobný systém záruk funguje v celej Európe. Na Slovensku majú záruky do ekonomiky každý mesiac naliať 500 miliónov eur.
Ak všetko dobre pôjde, domáce hospodárstvo v najbližších troch mesiacoch dostane vzpruhu zodpovedajúcu 1,5 percenta HDP. Štátne záruky sa majú poskytovať v spolupráci súkromných bánk a štátnych inštitúcií Eximbanka a Slovak Investment Holding.