Krajniak v máji v rozhovore pre TASR uviedol, že uvažuje nad tým, ako by sa mohli zatraktívniť výnosy z druhého dôchodkového piliera a sporenie stabilizovať. DSS myšlienku Krajniaka o nových možnostiach investovania úplne nezatracujú. „DSS už viackrát deklarovali, že si vedia predstaviť investovať do takýchto projektov za predpokladu, že budú k dispozícii štandardné investičné nástroje, napríklad dlhopisy,“ uviedol predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov. Upozornil ale na to, že s každou investíciou je vždy spojené i riziko. „Jeho výška sa vždy odzrkadlí v ponúkanom výnose. V prípade vyššej rizikovosti daných dlhopisov, sú skôr limitované objemy, ktoré by DSS boli schopné investovať, keďže garancie v dlhopisových fondoch nepovolia vyššie investície do rizikovejších dlhopisov,“ priblížil Kotov.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských otázok Radovan Ďurana by v súčasnej situácii nechcel, aby DSS investovali do nájomných bytov na Slovensku. „Regulované ceny brzdia ich výstavbu, stavebný zákon predlžuje schvaľovanie na roky, nie je jasná ich budúcnosť. Odstránenie týchto regulácií by možno naštartovalo aj trh s nájomným bývaním, avšak stále nemáme istotu, že by išlo o atraktívny, dostatočne veľký a likvidný produkt. To sú kritériá, ktoré musia spĺňať cenné papiere v portfóliu DSS,“ vysvetlil Ďurana.
Na vývoj druhého piliera od jeho vzniku sa pozrel aj viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor spolu s Pavlom Povalom, ktorý pracuje pre investičný fond. Vo svojej štúdii z konca minulého roka vyčíslili, že sporitelia mohli mať v druhom pilieri o dva až sedem miliárd eur viac. Ódor preto tiež hovorí o potrebe zmien. „Hlavný problém druhého piliera spočíva v extrémne konzervatívnom investovaní. To znamená, že aj tí, ktorí sporia na 30– 40-ročnom horizonte, potom nemajú výnosy, ktoré by im adekvátne zvýšili dôchodky. Druhý pilier skôr treba riešiť v tom smere, ako nastaviť do budúcnosti investičné stratégie a oveľa menej sa zaoberať tým, že kto – čo financuje cez tie nástroje,“ zhodnotil Ódor. Zároveň tvrdí, že dôchodkový systém má riešiť len nákupy istých cenných papierov, aby neboli veľmi rizikové. „Nikdy nie je dobré v druhom pilieri stavať na jednu kartu. Vždy je dobré rozložiť riziko významne, takže ak štát chce podporovať nájomné bývanie, tak keď si požičia na trhoch, môže sa realizovať, ale nie je úlohou DSS, aby tieto veci riešili,“ myslí si Ódor.
Programové vyhlásenie vlády hovorí o nastavení výnosnejšej politiky, zmene poplatkov, ale spomína aj zavedenie automatického vstupu do druhého piliera. Mal by sa prijať aj ústavný zákon, ktorý by definoval základné parametre prvého aj druhého piliera. Prijatie ústavného zákona v prípade základných princípov všetkých troch dôchodkových pilierov by ocenil aj Ódor. „Keď sa zľava – sprava útočí na systém, tak to neprináša dobré výsledky. Predsa len je menšia šanca, že ústavné zákony sa menia každú chvíľu,“ dodal.