Foto: Ivan Majersky
Navrhujete dať pracujúcim ľudom možnosť priamo prispievať na dôchodky svojich rodičov. Niektorí sa však obávajú, že sa im penzia môže znížiť, keď ich deti nezarobia dosť.
Určite nie. Táto zmena rozhodne žiadnemu dôchodcovi nezníži jeho penziu. Práve naopak, viac peňazí dostanú ľudia venujúci svoj čas veľkej rodine. Z čisto ekonomického pohľadu vychovať z dieťaťa dospelého človeka stojí rodičov zhruba 50– až 70-tisíc eur. Pre starostlivosť o dieťa matky prídu o časť svojho príjmu a v prípade väčšej rodiny sa neraz vzdajú aj kariérneho rastu. To isté platí aj pre otcov. Považujem fér za to rodičom aspoň symbolicky poďakovať. Preto pracujúce deti získajú možnosť priamo prispieť na penzie svojich rodičov. Aj keď svoje deti vychovávali s láskou, a nie kvôli tomu, aby mali viac peňazí v starobe.
Majú bezdetní ľudia rátať s nižšími dôchodkami?
Ako som už povedal, určite nebudeme znižovať penzie. Naším plánom je dostať do systému viac peňazí. Potrebné finančné zdroje získame z rastúceho blahobytu štátu. Keď sa ekonomike darí, tak automaticky stúpa výber dane z pridanej hodnoty (DPH). Časť z týchto peňazí plánujeme automaticky presunúť do Sociálnej poisťovne. Získame tak finančný vankúš na vyplatenie vyšších dôchodkov pre rodičov s viacerými deťmi. Zároveň peniaze navyše dostanú len ľudia, ktorí zo svojich detí vychovali zodpovedných a pracujúcich ľudí.
V kríze však výber DPH klesá. Klesnú potom aj dôchodky?
Penzie nebudeme určite znižovať. Potrebujeme získať viac peňazí do penzijného systému, keďže prácu manuálne pracujúcich ľudí budú čoraz viac nahrádzať roboty. V minulosti boli aj úvahy o zdanení robotov. No v takom prípade hrozí, že sa fabriky zbalia a odídu k susedom. Toto určite nechceme. Preto plánujeme viac peňazí získať z vyššieho výberu DPH. Nové príjmy nielenže zvýšia udržateľnosť celého penzijného systému, ale aj umožnia odmeniť rodičov s viacerými deťmi.
Je rozumné v súčasnej situácii požičať si na finančných trhoch na vyplatenie 13. dôchodkov?
Podľa súčasného právneho stavu majú penzisti zákonný nárok na vyplatenie trinásteho dôchodku. Zmeniť to môže jedine rozhodnutie Ústavného súdu. Vyplatenie trinástych dôchodkov je však jedna z mojich osobných priorít. Už bývalý francúzsky prezident Charlesa de Gaulle povedal, že úroveň štátu spoznáte podľa toho, ako sa stará o svojich vojnových veteránov. Veteránmi slovenského pracovného trhu sú naši dôchodcovia. Práve na ich odpracovaných rokoch je postavený úspech domácej ekonomiky.
Nie tak dávno si na vysoké štátne výdavky požičiavali Gréci. Potom prišla kríza a vláda musela pristúpiť k znižovaniu dôchodkov.
Na rozdiel od gréckych sú slovenské penzie stále nízke. Toto sa nezmení ani po vyplatení 13. dôchodkov. Okrem toho som našiel úspory v rezorte. Navyše súčasná podpora firmám aj živnostníkom je vyplácaná z eurofondov a vôbec nezaťažuje štátnu kasu. Na základe týchto výsledkov mám právo žiadať od koaličných partnerov rešpektovanie záväzkov voči dôchodcom.
Slovenský dlh kvôli pandémii vystrelí zo 48 percent na 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Maastrichtské kritériá neodporúčajú túto hranicu prekročiť. Neskončí sa súčasné zadlžovanie nakoniec predsa len znižovaním penzií?
Nie. Také niečo nám určite nehrozí. Ako som už spomínal, vyplatenie 13. dôchodkov si môžeme dovoliť na základe zodpovedného hospodárenia ministerstva financií.
V II. pilieri sú obrovským problémom nízke súkromne penzie. Plánujete to riešiť?
Toto je určite jedna z vecí, ktorú musíme riešiť. Minimálne musíme porovnať, ako úspešne funguje II. pilier v rôznych štátoch únie. Naším cieľom je nájsť taký príklad, ktorý aj našim ľuďom pomôže mať čo najvyššie dôchodky. V časoch zavádzania II. piliera som patril medzi jeho veľkých podporovateľov. Dnes musím povedať, že som dosť sklamaný z výsledkov. Aj preto by mala vzniknúť možnosť, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli investovať do výstavby štátnych nájomných bytov.
V sporiacej fáze boli v minulosti výnosy indexových fondov aj vyše dvadsať percent. Lenže načo sú ľuďom vysoké výnosy, keď si za ne kúpia nízke dôchodky.
Tu si treba položiť otázku, či má takto nastavený systém vôbec zmysel.
To by ste mali povedať vy.
Momentálne na odpovedi pracuje komisia zostavená z odborníkov ministerstva práce a financií. Mne prekáža aj to, že keď približne raz za desať rokov prudko padnú kvôli kríze akciové trhy, tak tí, čo odchádzajú vtedy do penzie, majú oveľa nižšie dôchodky ako ľudia, čo išli päť rokov skôr.
Dnes si väčšina dôchodcov kupuje takzvané neidexované penzie. Tie sa vôbec nevalorizujú a prípadný prudký rast cien tak môže úplne vymazať ich hodnotu. Nebojíte sa, že takto ostanú desaťtisíce dôchodcov na pleciach štátu?
Samozrejme, že sa toho bojím. Práve preto musíme celý systém správne nastaviť.
Máte aspoň nejakú predstavu, ako by mali zmeny vyzerať?
Tých alternatív je veľmi veľa. Konkrétne riešenia plánujeme predstaviť do konca tohto roka.
V minulosti padol návrh, že peniaze z II. piliera by sporitelia mohli použiť na vyplatenie hypotéky. Súhlasíte?
Som skôr za nejakú formu pravidelného mesačného príjmu. Pri jednorazovom vyplatení peňazí nikdy neviete, čo s nimi dôchodca urobí. Čo ak ich zle investuje? Alebo naletí podvodníkovi a úplne o ne príde?
Vedenie viacerých automobilových koncernov aktuálne rozhoduje o umiestnení výroby nových modelov. Podľa našich informácií môže Slovensko získať novú výrobu v prípade zavedenia kratšieho pracovného času.
Máme takéto informácie, ale nebudem konkrétny. Ide o interné záležitosti automobiliek. Môžem však povedať, že už od budúceho roku máme záujem zaviesť kurzarbeit a na spustenie systému plánujeme využiť európske peniaze. Približne jednu miliardu eur môžeme získať z európskeho fondu SURE. Tieto peniaze nám systém pomôžu rozbehnúť v pomerne krátkom čase. Jeho hlavnou výhodou je, že zamestnávateľom pomôže prekonať kolísanie dopytu a krátkodobý prepad zákaziek nespôsobí prepúšťanie ľudí. Tento systém preto podporujú zamestnávatelia aj odbory.
VIDEO: Milan Krajniak bol nedávno aj v relácii Zuzany Martinákovej Ide o Pravdu. Pozrite si celú debatu.
Zavedenie kurzarbeitu môže o jeden percentuálny bod zvýšiť odvody za zamestnancov. To sa už zamestnávateľom až tak nepáči.
O tom, ako bude celý systém vyzerať, ešte len diskutujeme. Potrebné finančné zdroje vieme získať aj prerozdelením súčasných odvodov. Osobne som proti zvyšovaniu ceny práce. Na druhej strane otvorene hovorím, že peniaze nám nespadnú z neba a na kurzarbeit sa v Nemecku skladajú firmy spolu so zamestnancami. Naším cieľom je mať v systéme približne dve miliardy eur.
Dokedy plánujete vyplácať príspevky na udržanie pracovných miest?
Rozhodnutie o tom padne do polovice júla. Jedno je isté už dnes. Pomoc bude pokračovať aj po tomto termíne, otázne je len, akou formou. Buď ostane zachovaný súčasný systém, alebo budeme presnejšie cieliť na krízou najviac postihnuté sektory ekonomiky. V takom prípade nepôjde dotácia priamo na pracovné miesta, ale na podporu dopytu. Zjednodušene – buď firmám dáme priamo peniaze, alebo im pošleme zákazníkov.
Podľa bývalého štátneho tajomníka Jozefa Mihála (SaS) má byť štát odvážnejší a zvýšiť podporu za zachovanie pracovných miest. Podľa jeho prepočtov takéto riešenie štátnu pokladnicu vyjde nakoniec lacnejšie, ako nechať ľudí odísť na úrady práce.
Štátu sa oplatí poskytnúť pomoc firmám s ako-tak garantovaným odbytom. V opačnom prípade je lepšie nájsť ľuďom novú prácu v perspektívnych spoločnostiach. Nedá sa to paušalizovať. Masívna podpora totiž môže udržať pri živote aj menej schopné spoločnosti, a to nie je dobré.
Milan Krajniak (47) je bývalý člen Prezídia Fondu národného majetku, dva roky bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH). Funkcie sa vzdal, keď sa objavila informácia, že podľa spisu Gorila patril medzi členov Prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty. Bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber, neskôr viedol blog Posledný križiak. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady a podpredsedom hnutia Sme rodina. Bol neúspešným prezidentským kandidátom, získal 2,8 percenta hlasov.