Obe krajiny však patria k našim významným obchodným partnerom, upozorňuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. "Nemecko, ktoré je naším najväčším dodávateľom, ale aj odberateľom, sa nachádza v recesii s aktuálnym prepadom ekonomiky o vyše dve percentá,“ hovorí. Slovenská ekonomika stojí a padá na exporte. Pandémia však dostala priemysel do červených čísel. V apríli sa domáca výroba prepadla o vyše dve pätiny. "Ide tak o výraznejší prepad ako počas roka 2009, keď priemysel menej produkoval kvôli hospodárskej kríze,“ hovorí Sadovská.
A čo ďalej?
Pozitívne to nevyzerá ani do budúcnosti. Národná banka Slovenska ráta na tento rok s prepadom o vyše desatinu. K rastu by sa naša ekonomika mala vrátiť až v budúcom roku. Pôvodne sa počítalo už s druhým polrokom 2020. Otázne je, ako zamieša karty prípadná druhá vlna pandémie, ak vôbec príde.
Výkon našej ekonomiky totiž závisí od vývozu, pripomína analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová hlavne prepad vývozu. "Zahraničný dopyt sa vyvíjal negatívne pre výrazné obmedzenia ekonomiky,“ hovorí. Mnohé z domácich firiem totiž veľkú časť svojich výrobkov vyvážajú. Zatvorené hranice im tak nesvedčali. Výsledkom je 6,8-percentný prepad vývozu za prvý štvrťrok medziročne. Naopak, dovozy klesli len o necelé dve percentá.
Tentoraz Slovensko nezachránila ani spotreba domácností. Spomalila podľa Muchovej síce len o jedno percento, no je zrejmé, že ľudia už začínajú pre pandémiu šetriť.
Úrady práce sa plnia
Pozitívne nedopadla ani štatistika zamestnanosti. Aj v tej sa Slovensko ocitlo takmer na konci. V prvom štvrťroku klesala aj zamestnanosť. Medzikvartálne sa za celú úniu prepadla o 0,1 percenta. V rámci krajín eurozóny o 0,2 percenta. Slovensko aj v rebríčku zamestnanosti skončilo na treťom mieste od konca spolu s Portugalskom a so Švédskom. Ešte výraznejšie sa prepadlo Bulharsko a Španielsko.
"Európsky trh práce nie je jednoliaty, má množstvo lokálnych špecifík, rovnako aj efektivita štátnej pomoci na ochranu pracovných miest bola rôzna,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. V prvom štvrťroku medziročne nezamestnanosť vyskočila o šesť percent, zamestnanosť klesla o 1,4 percenta.
Výsledok prvej vlny prepúšťania – a teda aj rast počtu ľudí bez práce, môže byť oneskorený. "To, že je zatiaľ nárast nezamestnanosti vo viacerých krajinách len mierny, ešte teda nevyhnutne nemusí znamenať, že nezamestnanosť významnejšie nevzrastie neskôr,“ hovorí Koršňák. Nateraz sa zdá, že by Európa mohla mať vrchol prepúšťania za sebou v apríli.