Ekonomika sa prepadla o 3,7 percenta. Po desaťročí rastu

Čísla za prvý štvrťrok sú červené. Podpísala sa pod to pandémia. Do mínusu sa slovenská ekonomika dostala v prvom štvrťroku po desaťročí rastu. Medziročne spadla o 3,7 percenta, oproti posledným trom mesiacom minulého roka spadla o 5,2 percenta. Ukázali to najnovšie dáta Štatistického úradu.

05.06.2020 19:00
automobilka PSA, Trnava Foto: ,
Výroba áut v automobilke Groupe PSA Slovakia v Trnave.
debata (49)

Analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka prepad neprekvapil. Výrazné zmeny neočakáva ani v najbližších mesiacoch. "Na rozdiel od prvého štvrťroka tak pandémia nezasiahne len jeden mesiac, ale v podstate celý štvrťrok,“ hovorí analytik. Pokles výkonu ekonomiky tak môže podľa neho atakovať historické rekordy.

"Prepad ekonomického rastu v tomto roku očakávam v blízkosti 7,5 percenta, s následným oživením na 7,1 percenta v roku 2021,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Odhady sú však podľa nej výrazne neisté. Všetko stojí a padá na tom, ako rýchlo sa bude ekonomika otvárať.

Foto: Pravda, lchovanec
Pravda_0606_08-09_XXXX0_CMYK.indd

Kam zamieri Slovensko?

Ďalší vývoj bude závislý najmä od vývoja pandémie. Optimistický scenár predpokladá postupné odznenie pandémie v priebehu druhého štvrťroka. Potom by sa ekonomika mala začať zotavovať, predpokladá Koršňák. Za pravdepodobnejší však považuje až začiatok roku 2022. "V takom prípade by sa pokles ekonomiky tento rok mohol pohybovať na úrovni okolo 15 až 18 percent,“ hovorí analytik. Vylúčená však nie je podľa Koršňáka ani možnosť návratu pandémie. Vtedy sa dá čakať podľa neho ešte výraznejší prepad ekonomickej aktivity.

V každom prípade, pandémia odhalila slabiny slovenskej ekonomiky. Tá je totiž prisilno naviazaná na automobilový priemysel. Práve ten však pre krízu výrazne padá. Slovensko tak musí čakať na to, kým sa rozbehnú predaje a výroba v zahraničí. " Kvôli veľkej otvorenosti a naviazanosti Slovenska na zahraničie bude pri zlepšovaní výhľadu našej situácie hrať rolu aj stav ekonomík v Európe a vo svete,“ hovorí Muchová.

Nie je dopyt, nie je rast

Za prepadom hrubého domáceho produktu (HDP) vidí Muchová pokles v kľúčových odvetviach priemyslu vrátane automobiliek. Domáci dopyt sa pritom podľa nej spomalil oveľa menej, ako ten z cudziny.

Čisté vývozy sa výrazne prepadli, vysvetľuje analytička, a stiahli medziročný rast HDP do negatívnych čísiel. "Vývoz tovarov a služieb prudko klesol o 6,8 percenta medziročne, zatiaľ čo dovoz sa znížil o 1,5 percenta,“ hovorí Muchová. Pod čísla sa výrazne podpísala pandémia. Spomalil sa aj rast spotreby domácností – a to o jedno percento medziročne. Udržal sa však v kladných hodnotách.

Miera nezamestnanosti stúpla na šesť percent

Ľudí bez práce v prvom štvrťroku pribudlo. Nezamestnanosť tak vzrástla prvýkrát za šesť rokov, keď sa dostala na šesť percent. Ukázali to údaje Štatistického úradu. Najviac ľudí prišlo o zamestnanie v priemysle – a to až takmer štvrtina. Nasledoval obchod s 8,8 percenta a ubytovacie a stravovacie služby. Tu stratilo prácu 6,7 percenta ľudí.

Najviac ľudí bez práce je aj naďalej v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti tu stúpla takmer na 12 percent. Naopak, najnižšia zostala v Trenčianskom kraji – a to necelé tri percentá.

"Pandémia zasiahla trh práce v prvom štvrťroku tohto roka zatiaľ mierne,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Pričom zamestnanosť podľa nej medziročne klesla o 1,4 percenta. V prvom štvrťroku sa však zvýšil aj počet ekonomicky neaktívnych ľudí, teda ľudí mimo trhu práce, upozornila analytička. Ide o ľudí, čo nepracujú a nové miesto si ani nehľadajú.

Aká nezamestnanosť nás čaká tento rok? "Celkovo môžeme tento rok očakávať vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou – rádovo 9,5 percenta,“ hovorí Muchová. Všetko podľa nej závisí od rýchlosti pomoci ekonomike.

Platy však v prvom štvrťroku ešte stále rástli. Nominálne mzdy medziročne pridali o 6,2 % a dostali sa priemerne na 1 086 eur. Reálna mzda však stúpla len o 3,3 percenta. Jej rast spomalil silný rast cien.

"Rast miezd stále odrážal relatívne dobré podmienky na trhu práce a administratívne zmeny na začiatku roka,“ hovorí Muchová. Naráža pritom na novoročný rast minimálnej mzdy a na ňu nadviazaných príplatkov.

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetviach finančné a poisťovacie činnosti, a to 2 085 eur, v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary dosiahla 2 070 eur a v odvetví informácií a komunikácií dosiahla 1 972 eur. Naopak, najnižšie platy boli v ubytovacích a stravovacích službách – a to 594 eur, a tiež v stavebníctve. Tam sa zarábalo priemerne 723 eur. (zz)

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #nezamestnanosť #recesia #prepad