Minister práce chce kurzarbeit nastálo. Zaplatiť ho majú ľudia a firmy

Niečo firma, niečo zamestnanec. Tak by malo vyzerať zavedenie kratšieho pracovného času natrvalo podľa ministra práce Milana Krajniaka. O podrobnostiach už rezort práce rokuje s firmami aj s odborármi.

05.06.2020 07:00
VW - výroba Golf Foto:
VW - výroba Golf
debata (33)

"Slovenská verzia kurzarbeit bude zrejme fungovať ako poistný systém, ktorý budú financovať firmy aj zamestnanci,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Približne za desať rokov by sa tak podľa neho vyzbierali dve miliardy eur. Tie by sa dali použiť ako záchranný balík pri ďalšej kríze.

Rezort práce sa inšpiroval v Nemecku, kde si na kratší pracovný čas sporia firmy aj ľudia cez poistenie v nezamestnanosti. Zatiaľ nie je jasné, či by sa na Slovensku na opatrenie skladali v rámci existujúceho poistenia v nezamestnanosti, alebo by sa zvýšili odvody.

Podľa prvých návrhov by malo ísť na kurzarbeit jedno percento z platu. Pričom pol percenta by padlo na plecia zamestnávateľa a pol percenta by znášal zamestnanec. Pri hrubej mzde tisíc eur by to bolo päť eur pre každého. Za desať rokov by sa takto nazbieralo 2,4 miliardy eur. Otázne zostáva, či by do systému boli zapojení aj živnostníci a dohodári.

Denník Pravda zisťoval, či by do systému prispieval aj štát. "V tejto chvíli je predčasné hovoriť o podrobnostiach vrátane jeho budúceho nastavenia a vplyvov,“ odpovedala hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.

Odbory myšlienku síce podporujú, no veľa bude záležať na detailoch. "Určite nemôže celá záťaž ostať na pleciach zamestnancov. A peniaze musia naozaj putovať len na udržanie pracovných miest krízou zasiahnutých firiem,“ povedal predseda najväčších odborov OZ KOVO Emil Machyna. Tiež podľa neho nesmie prísť k zneužívaniu systému. Možnosť vidí šéf odborov aj vo vyššom zdanení ziskov firiem.

Žilinská automobilka je za, no zvýšenie ceny práce sa jej nepozdáva. "Podmienkou našej podpory je to, že sa adekvátne vykompenzuje prípadný nový mzdový náklad napríklad znížením odvodového či daňového zaťaženia,“ povedal hovorca Kia Motors Slovakia Ján Žgravčák.

Podporu má opatrenie aj v Nitre. "V apríli zvýšili príspevok zamestnávateľa na 80 percent pre pracovníkov, ktorí nemôžu pracovať z dôvodu prekážok v práci,“ povedala hovorkyňa Jaguar Land Rover Slovakia Miroslava Remenárová. Automobilka v Nitre vďaka tomu od štátu dostala na každého zamestnanca podporu 1 100 eur.

"Slovenská verzia kurzarbeit by mala byť podobná nemeckej, a to v tom, že by nemala byť viazaná len na prípad pandémie, ale na akúkoľvek krízu v hospodárstve,“ povedal hovorca U. S. Steelu Košice Ján Bača. Oceliarňam sa tiež páči, že v Nemecku idú peniaze priamo zamestnancovi, podnikom tak odpadá administratíva.

Bolestivá pomoc

Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu je kurzarbeit príkladom rozpočtovej zodpovednosti. "Štát v dobrých časoch zdroje sporí, aby ich v zlých časoch mohol ekonomike dodať formou dotácií či zníženia daní,“ povedal. Lenže predchádzajúce vlády dobré časy nevyužili na vytváranie rezervy, myslí si Lehuta. Preto zavádzanie takéhoto systému v čase krízy môže podľa neho "bolieť“. Účet za záchranu desaťtisícov pracovných miest bude totiž miliardový.

Potrebné financie sa dajú získať buď zvyšovaním odvodov, alebo znižovaním výdavkov. Lehuta upozorňuje, že v porovnaní s inými krajinami má Slovensko pomerne vysoké odvodové zaťaženie. Zdroje tak treba podľa neho hľadať skôr inde. Skrátenie pracovného času zabolí firmy aj zamestnancov. Zaplatia ho buď pracujúci ľudia, alebo zamestnávatelia. Minimálne náklady sú spojené jedine s eurofondmi. Lenže európskych peňazí je málo a distribuovanie pomoci je pomalé. Niektorí podnikatelia v júni ešte stále čakajú na finančnú podporu za apríl.

Nateraz funguje na Slovensku kurzarbeit len na obdobie pandémie. Aj to len do vyčerpania eurofondov. Opatrenie tak môže skončiť už o pár mesiacov. Aktuálne môžu domáce podniky na jedného zamestnanca získať príspevok 1 100 eur v prípade, že ho nechajú doma na 80 percentách priemernej mzdy. Pri 60-percentom poklese platu sa podpora zníži na 880 eur. Živnostníci zas majú nárok na príspevok od 180 do 540 eur. Nižšiu štátnu dávku získajú tí, ktorých príjmy sa v čase pandémie prepadli minimálne o 20 percent a vyššiu živnostníci s viac ako 80-percentným poklesom tržieb.

Nemecko zachránil kurzarbeit

Vlna nezamestnanosti počas minulej hospodárskej krízy takmer úplne obišla Nemecko. Bol za tým práve kurzarbeit, ktorý zachránil okolo 235-tisíc pracovných miest.

Na porovnanie, počas prechádzajúcej krízy prišlo na Slovensku o prácu 117-tisíc ľudí. Miera evidovanej nezamestnanosti od augusta 2008 do januára 2013 vzrástla zo 7,36 percenta na 14,8 percenta. Súčasná kríza môže byť ešte horšia, pretože len v mesiaci apríl prišlo o prácu takmer 34-tisíc ľudí. Z marca na apríl vzrástol počet ľudí evidovaných na úradoch práce z 5,19 na 6,57 percenta.

Berlín má kurzarbeit v rámci systému poistenia v nezamestnanosti. Firmy aj ich zamestnanci každý mesiac zaplatia na odvodoch 2,4 percenta. Získané finančné zdroje sa nachádzajú v špeciálnom fonde. Z týchto peňazí v prípade krízy štát namiesto firiem platí odvody za zamestnancov, ktorí pre nedostatok zákaziek museli ostať doma. Finančný strop je stanovený na sume 6 900 eur.

Práve na základe nemeckého úspechu podporuje zavedenie kratšieho času aj Európska komisia. Brusel už stihol zaviesť špeciálny fond označený skratkou SURE. V ňom sa už nachádza 100 miliárd eur. Tieto peniaze môžu na základe pôžičiek čerpať jednotlivé členské štáty.

Skúsenosti podnikateľov s kurzarbeit sú rôzne. Tento systém napríklad vo Francúzsku výrazne pomohol firmám zasiahnutým krízou. Na druhej strane takmer vôbec z neho neprofitovali podniky s miernym poklesom objednávok. Paríž tiež čelil viacerým pokusom o zneužitie kratšieho pracovného času.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #pomoc #Nemecko #Milan Krajniak #kurzarbeit