Veľa podnikateľov tak chtiac či nechtiac muselo prepúšťať. Len za prvý mesiac pandémie na úradoch práce pribudlo 38-tisíc nezamestnaných. Rušeniu pracovných miest však nie je ani zďaleka koniec. Zmierni rady ľudí bez práce pomoc od štátu?
Z európskych peňazí má Slovensko na udržanie pracovných miest k dispozícii 1,4 miliardy eur. Štát doteraz z tejto sumy minul len 97 miliónov eur. Zdá sa, že to ani zďaleka nestačí. Vyplácanie je zdĺhavé, ľudia na peniaze čakajú aj mesiace.
"Štátnu pomoc treba určite rozšíriť a hlavne zrýchliť. Dodnes totiž nie sú vybavené všetky žiadosti za marec,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. V Nemecku majú firmy peniaze na účte na druhý deň od podania žiadosti. Na Slovensku je ambícia stihnúť všetko vybaviť do dvoch týždňov. No stále ide skôr o želanie ako bežnú prax. Momentálne meškajú najviac žiadosti podané na bratislavské úrady práce. S haldami žiadostí im pomáhajú menej vyťažené úrady zo stredu a východu Slovenska.
Na výraznejšiu pomoc však Slovensko nemá, tvrdí ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž. "Pri výraznom zvýšení dávok pomoci sa eurofondy minú za pár mesiacov a potom už pôjde o čistý výdavok štátu,“ hovorí. Strate pracovných miest sa tak podľa neho nevyhneme. Ekonóm očakáva, že v druhej polovici roka by ekonomika mohla začať opäť pomaly rásť. No späť na minuloročnú úroveň sa vráti najskôr koncom roka 2021.
"Bez získania nových zákaziek štátna podpora len oddiali nástup prepúšťania. Nakoniec aj tak najviac zaváži rýchlosť obnovenia biznisu jednotlivých spoločností,“ hovorí. Vyhraté však nebudú mať ani tí, čo ako-tak prečkajú pandémiu. Niektoré firmy možno aj skrachujú po tom, ako nedostanú zaplatené za svoju prácu, vysvetľuje Baláž.
Minister práce Milan Krajniak sa dušuje, že štát by už mal peniaze vyplácať rýchlejšie. "Zjednodušili sme našu pomoc tak, že dnes už nie je potrebné podpisovať druhýkrát dohody,“ povedal. Teda ak niekto žiada opakovane o príspevok v rámci toho istého opatrenia, posiela už len vyplnený výkaz. Po jeho kontrole na príslušnom úrade práce hneď dostáva financie. "Preto aj v štatistikách už vidíme, že máme viac odoslaných platieb ako podpísaných dohôd,“ povedal Krajniak. Za úspech považuje šéf rezortu práce aj rozšírenie pomoci aj na jún a júl. Okrem toho sa podľa neho diskutuje aj o ďalšej pomoci. V hre je aj trvalý kurzarbeit.
Podľa pravidiel Bruselu však môže štátna podpora vyplácaná z eurofondov pokryť až 80 percent nákladov na platy zamestnancov. Lenže slovenská vláda stanovila rôzne vysoké stropy príspevkov. Najviac peňazí dostanú firmy, ak zamestnancov nechajú doma na 80 percentách priemernej mzdy. Vtedy je výška štátnej podpory najviac 1 100 eur. V prípade, že za čas strávený doma ľudia poberajú len 60 percent priemernej mzdy, výška štátneho príspevku klesne na 880 eur. Najmenej peňazí dostanú firmy, ktoré sa aj napriek nižším tržbám snažia vyrábať s rovnakým počtom zamestnancov. Pri poklese tržieb o 80 percent je výška štátneho príspevku na jedného zamestnanca len 540 eur.
Dalo by sa vyplácať viac?
Na štátnu pomoc si posvietil aj bývalý štátny tajomník a súčasný poradca ministra hospodárstva Jozef Mihál (SaS). Tvrdí, že "pre štát bude oveľa lacnejšie zvýšiť súčasnú podporu ako nechať pracujúcich ľudí odísť na úrady práce“.
Podľa Mihálovho výpočtu zaplatí štát na dávkach v nezamestnanosti 600 eur za mesiac, ak dopustí prepustenie zamestnanca pracujúceho za mesačný plat 1 200 eur v hrubom. Vďaka peniazom z eurofondov, ak by štát namiesto firmy na čas platil väčšinu mzdových nákladov, tak štátny rozpočet naopak každý mesiac získa viac ako 700 eur. "Pri zvýšení podpory vďaka peniazom z eurofondov štátu naopak stúpnu príjmy. Pri človeku zarábajúcom 1 200 eur získa štát na odvodoch 582 eur a ďalších 127 eur zinkasuje na dani z príjmu,“ vyrátava Mihál.
Zamestnanec s platom 1 200 eur v hrubom stojí firmu každý mesiac po započítaní všetkých odvodov 1 622 eur. Z európskych peňazí sa dá pritom preplatiť podľa bruselských pravidiel až 80 percent – teda až 1 297 eur. Slovensko by malo doplatiť 15 percent – teda 194 eur, na podnikateľa tak zostáva len zvyšných 131 eur. Mihál ráta s tým, že pri takejto výške pomoci by sa firmám neoplatilo prepúšťať, čo by minimálne zjemnilo hroziaci nárast nezamestnanosti.
Prepočty bývalého zamestnanca rezortu práce by mala riešiť aj najbližšia koaličná rada. "Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík je pripravený tento návrh predložiť koaličným partnerom,“ potvrdila pre denník Pravda hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Svrčeková.
Horšie ako 2009
Slovensko čaká kríza, aká tu ešte nebola. Nedávno to už uznal aj premiér Igor Matovič, keď terajšiu situáciu prirovnal k tridsiatym rokom minulého storočia. Naša ekonomika sa v prvom štvrťroku medziročne prepadla o 3,9 percenta. Ani čísla za úniu nevyzerajú ružovo – medziročný prepad o 3,5 percenta. Optimisticky však nevyzerajú ani odhady na ďalšie mesiace.
O nič lepšie nie sú štatistiky ľudí bez práce. V apríli stúpla nezamestnanosť na 6,57 percenta. Prácu hľadá viac ako 180-tisíc ľudí. Pritom zďaleka ešte na úradoch práce nie sú všetci ľudia, čo o prácu prišli. Mnohým stále beží výpovedná lehota. Registrovať sa tak budú až v lete. Otázne tiež je, čo bude s tými, čo zostali doma na pandemickom ošetrovnom s deťmi. Firmy ich totiž môžu prepustiť až po návrate do práce.
V krajnom prípade môže Európska únia dopadnúť rovnako ako USA, kde neexistuje žiadna ochrana pracujúcich. Tamojšie firmy tak prepúšťajú okamžite po strate zákaziek. Len v priebehu apríla zaniklo v Spojených štátoch viac ako 20 miliónov pracovných miest. Miera nezamestnanosti tak vyskočila zo 4,4 na 14,7 percenta.