Nové opatrenia, medzi ktoré bude patriť prioritizovanie služieb, lepšia kontrola vybraných projektov, dohľad nad prevádzkovými nákladmi, benchmarking, lepšie dáta, kontrola štátnych výdavkov, zlepšenie nákupu telekomunikačných služieb, ako ak povinnosť preukázať ekonomickú neefektívnosť, by mali túto oblasť stransparentniť.
„Takisto sa musíme pozrieť na prevádzkové náklady, ktoré z roka na rok rastú. A, samozrejme, budeme sa zaoberať aj tým, či niektoré systémy budeme centralizovať, niektoré sa nahradia a niektoré sa možno vypnú,“ dodala Remišová. Štát tiež potrebuje lepšie dáta o tom, čo kupuje. „Dohodli sme sa na konkrétnej spolupráci s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) a budeme robiť katalogizáciu všetkých IT systémov, ktoré prevádzkuje štát,“ dodala vicepremiérka.
Podľa Remišovej to bude trvať niekoľko rokov, no v konečnom dôsledky by štát takýmto spôsobom dokázal ušetriť až 70 miliónov eur za dva roky a až 95 miliónov eur do štyroch rokov. „Potrebujeme vyslať signál celému sektoru, že veci sa musia zmeniť, politiku budeme robiť inak,“ dodal Heger.
Po revízii súčasného stavu sa totiž ukázalo, že v oblasti digitalizácie Slovensko za ostatnými európskymi krajinami ďaleko zaostáva, a to aj napriek obrovským investíciám za bývalej vlády. Podľa ministra Hegera sa krajina nachádza na 21. mieste z dvadsiatich ôsmich. „Chvost, to je to miesto, kde sa nachádzame,“ dodal.
Práve nekvalitné služby a nedokonalá informatizácia zároveň prispeli k spomaleniu štátnej pomoci adresovanej podnikateľom, firmám a živnostníkom.
„Je symbolom čiernej diery štátu,“ povedala na margo súčasného stavu Remišová. Peniaze sa podľa nej roky míňali na projekty vytvorené na mieru firmám, ktoré si z IT štátu urobili svoj biznis. „Ich jediným cieľom bolo parazitovať,“ dodala.