Gastrolístky len v reštauráciách? Vláda ich chce v obchodoch zakázať

, 20.05.2020 06:00
gastro, reštaurácia
Za gastrolístky by sa už v obchodoch nakúpiť nedalo. Autor:

Po minulotýždňovom zmrazení sumy na stravných lístkoch na dva roky prichádza vláda s ďalším nápadom. Ten má pre zmenu okresať používanie gastrolístkov v obchodoch. Platiť by sa tak nimi mohlo len za jedlo v reštauráciách.

Minister hospodárstva Richard Sulík je proti takejto zmene. Zachovanie gastrolístkov, rovnako ako ich používanie, by podľa neho malo byť na dobrovoľnej báze. „Ak si chce niekto kúpiť stravu v predajni a niečo z toho uvariť, je to to isté,“ povedal pre denník Pravda minister. Ešte v nedeľu o zmene používania hovorila vicepremiérka Veronika Remišová v diskusnej relácii RTVS. Malo by ísť o pomoc pre gastronomický sektor. Mnohé reštaurácie sa pre prepad tržieb kvôli koronavírusu dostali do červených čísel.

Stravné lístky totiž využívajú ľudia často na platenie svojich nákupov, namiesto platby za obed v kantíne či reštaurácii. Ešte výraznejšie to bolo počas pandémie, keď boli gastropodniky zatvorené.

Práve stravné lístky by im mohli pomôcť. Podľa odhadov Asociácie moderných benefitov by mohli tisíckam reštaurácií priniesť na tržbách ročne okolo 420 miliónov eur.

Peniaze či lístky?

V programovom vyhlásení vlády je však aj výber medzi stravnými lístkami a peniazmi. Firmy už vyhlásili, že sú za. Podobný návrh ešte v roku 2011 predložil v parlamente terajší premiér Igor Matovič. Obhajovala ho vtedy aj Remišová. Neprešiel vtedy len rozdielom jediného hlasu. "Gastrolístky dlhodobo ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov a poskytovateľov stravovania o poplatky emitentom poukážok a znižujú tak hodnotu stravnej jednotky,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Nemalá je podľa neho aj administratívna záťaž spojená s manipuláciou s lístkami. Podľa Zákonníka práce musí firma svojim ľuďom poskytnúť buď teplú stravu, alebo príspevok vo forme takzvaných gastrolístkov.

Odborári, naopak, nadšení nie sú. Obávajú sa, že vznikne zdanie, že ľuďom narástli platy. Reálne však zostanú rovnaké.

Pevná suma na dva roky

Parlament minulý týždeň už odklepol návrh z dielne ministra práce Milana Krajniaka na dočasné stopnutie zvyšovania cestovných náhrad. Práve od tejto sumy sa odvíja hodnota stravných lístkov. Tie najnižšie sa tak zmrazili na hodnote 3,83 eura. Bez zmeny tak zostanú aj príspevky na služobné cesty či náhrady za používanie súkromného auta.

Odborári varujú, že zamestnancom sa takto zníži príjem. Stravné lístky totiž nebudú zohľadňovať rast cien potravín, a teda aj denných menu. "Ak budú sumy stravného zmrazené na rok a pol pri raste cien potravín, a teda aj jedál v reštauračnom stravovaní, poškodí to zamestnancov, ktorí budú ukrátení o vyšší príspevok na stravu,“ tvrdí Konfederácia odborových zväzov.

Ako fungujú stravné lístky

  • Zamestnanec má od júla 2019 nárok na príspevok na stravu v minimálnej hodnote 3,83 eura. Maximálne však môže dostať príspevok na stravu 5,10 eura.
  • Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravné minimálne 55 percentami, zvyšok si platí zamestnanec.
  • Nárok na stravné lístky v roku 2020 rovnako ako vlani má zamestnanec, ktorý je v práci viac ako štyri hodiny. Nárok majú ľudia pracujúci na trvalý pracovný pomer, brigádnici či dohodári nárok nemajú.
  • V prípade, že zamestnanec pracuje dlhšie ako 11 hodín, odporúča sa prispievať aj na druhé teplé jedlo. Nie je to však povinné.
  • Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravu v stravovacom zariadení. Vo väčšine prípadov však poskytne zamestnancom stravné lístky.
  • Suma stravného lístka sa každoročne zvyšuje podľa indexu cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní, ktorý zverejňuje Štatistický úrad.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#gastrolístky #reštaurácie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku