Odborári sú proti. Hovoria o znížení ochrany pre pracujúcich. "Určite nesúhlasíme s tým, aby sa pod rúškom boja proti pandémii znížila ochrana pracujúcich,“ povedal predseda OZ Kovo Emil Machyna. Výsledkom by podľa neho bolo zníženie platov. Zhoršenie situácie v ekonomike zasiahlo rovnako firmy aj ich ľudí, dodáva šéf najväčších odborov na Slovensku. Najviac by sa takéto zmeny dotkli tých, čo robia za nízke mzdy. Rezervy si totiž vytvoria ťažšie ako donedávna prosperujúce podniky.
Z dielne ministra práce Milana Krajniaka vyšiel návrh na dočasné stopnutie zvyšovania cestovných náhrad. Práve od tejto sumy sa odvíja hodnota stravných lístkov. Tie najnižšie by sa tak zmrazili na hodnote 3,83 eura. A to na dva roky. Bez zmeny by tak zostali aj príspevky podnikov na služobné cesty zamestnancov. Rásť nemajú ani náhrady za používanie súkromného auta. Hovorí o tom novela zákona o sociálnom poistení, ktorá v stredu v skrátenom legislatívnom prešla parlamentom.
Väčšiny zamestnancov sa to podľa Krajniaka nedotkne, keďže majú cez odbory dohodnuté vyššie sumy stravných lístkov, ako je zákonné minimum. V samotnom vládnom programe však je aj zavedenie výberu medzi gastrolístkami alebo peniazmi na stravu. Zamestnanec by si tak po novom mohol vyberať.
Minister hospodárstva Richard Sulík chce zase zrušiť zverejňovanie výšky platov v inzerátoch. Otázne je, či Sulík nájde pre svoj návrh podporu u koaličných partnerov.
Nateraz je zrejmé len to, že práve Krajniak povinné zverejňovanie podporuje. "Minister práce podporuje zverejňovanie výšky mzdy v pracovnom inzeráte. So zámerom zrušiť túto povinnosť prichádza ministerstvo hospodárstva,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.
Otázne je však aj ponechanie mechanizmu na zvyšovanie minimálnej mzdy ešte z dielne bývalej vlády. Podľa neho by totiž najnižšie platy mali v budúcom roku stúpnuť zo súčasných 580 eur na 656 eur v hrubom.
Tesne pred pandémiou rástli platy rekordne. Hore ich ťahal ekonomický rast, no pomohlo aj povinné zverejňovanie v pracovných inzerátoch. "Mzdy v inzerátoch tlačili na firmy konkurovať si aj v mzdovej oblasti,“ upozornil analytik združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Potvrdila to podľa neho aj analýza portálu Platy.sk. Tá ukázala, že priemerná mzda stúpala za pol roka povinného zverejňovania tak rýchlo ako predtým za rok.
Riešenie aj pre nižšie platy žien?
Zverejňovanie platov v inzerátoch šetrí ľuďom čas. Dopredu totiž vedia, či sú v podniku ochotní pracovať za daných mzdových podmienok. Starší zamestnanci tiež vidia, za akých podmienok prijímajú nových ľudí do firmy. Ľudia si tiež môžu porovnať, aké platy ponúka konkurencia. Sú tak motivovaní na rekvalifikáciu.
Povinná mzda v inzercii tiež podľa Kuruca odstraňuje rodovú diskrimináciu. Stále totiž platí, že ženy na Slovensku na rovnakej pozícii zarábajú priemerne o pätinu menej ako muži. "Muži majú takto na tej istej pracovnej pozícii rovnaký nástupný plat ako ženy,“ povedal Kuruc.
Zverejnená výška mzdy tiež filtruje seriózne firmy od neserióznych. A aj samotní uchádzači majú odvahu pýtať si vyšší plat, keď vidia, aké sú mzdy na podobných pozíciách v iných podnikoch.
Aj štát chce šetriť
"Cestovné náhrady sa menia na základe hospodárskych výsledkov firiem z predchádzajúceho roka. Tento rok sa preto majú zvyšovať a v budúcom znižovať,“ povedal minister práce. Aktuálne má zamestnanec poslaný na služobnú cestu v rámci Slovenska nárok na príspevok na stravu vo výške 5,10 eura. Od tejto sumy sa odvíja aj výška stravného lístka. Nárok naň má zamestnanec, ak počas jednej pracovnej zmeny odpracuje minimálne štyri hodiny.
"Pre prichádzajúcu krízu si nebudeme môcť dovoliť v plnej miere zvyšovať všetky štátne príspevky,“ argumentuje minister financií Eduard Heger. Peniaze ušetrené na stravnom aj cestovnom nepomôžu len súkromným firmám, ale aj štátnym podnikom.
Zvýši sa minimálna mzda?
Vo vláde sa diskutuje aj o budúcoročnom zvyšovaní minimálnej mzdy. Platy najslabšie zarábajúcich ľudí sa teraz zvyšujú na základe mechanizmu ešte z dielne bývalej vlády.
"V tejto chvíli máme ešte čas na rokovania o minimálnej mzde,“ povedala Husárová. Šéf rezortu Milan Krajniak je podľa nej o tejto problematike pripravený diskutovať aj na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady.
Zrušenie mechanizmu však pravdepodobne súhlas odborov nezíska. "V časoch krízy nemôžete ľuďom spraviť nič horšie, ako začať šetriť na už aj tak dosť nízkych minimálnych mzdách,“ povedal za odbory Machyna.
Na nižšiu minimálnu mzdu dlhodobo tlačia zamestnávatelia. "Na Slovensku s ňou už pred krízou mali problém firmy v menej rozvinutých častiach Slovenska. Dnes môže spôsobovať problémy aj niektorým podnikom v rozvinutých regiónoch,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Firmám tiež dlhodobo prekáža, že na základe rôznych pracovných pozícií musia vyplácať až šesť stupňov minimálnej mzdy. A to od 580 eur v hrubom až po 1 160 eur v hrubom mesačne.
Česko chystá stravenkovú revolúciu
Už od minulého roka sa vedú u susedov vášnivé debaty o novej podobe gastrolístkov. Zmena známa aj ako stravenková revolúcia by mala platiť od budúceho roka. Ide o návrh tamojšej ministerky financií Anny Schillerovej. Ešte začiatkom roka o ňom rokovala česká vláda.
Stravenková revolúcia by mala úplne „prekopať“ systém stravného v Česku. Po novom by zamestnanci mohli namiesto klasických stravných lístkov dostávať peniaze priamo na účet v podobe stravenkového paušálu. Ten by bol nezdanený, rovnako ako teraz stravné lístky.
Pre koronavírus sa však zdvihla vlna ďalšieho odporu proti tejto zmene. Búria sa reštaurácie, ktoré sa obávajú, že príde k zrušeniu veľkého množstva stravných lístkov po zavedení peňažného paušálu. A teda poklesne množstvo tých, čo chodia počas práce na takzvané menu. Tvrdia, že takto by mohli skončiť až dve pätiny tamojších reštaurácií. Príjmy sa im totiž pre pandémiu prepadli a pri postupnom otváraní ich tak ľahko nedoženú. Stravenková revolúcia by tak bola len posledným klincom. (zz)