Slovensko je už 16 rokov v únii. Aký bude ten ďalší?

Dnes je to presne 16 rokov, čo sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Neokrúhle výročie sa akosi v čase pandémie stráca. Pri pohľade na vyhliadky ekonomiky to totiž nevyzerá ružovo. Členstvo v únii však pomôže krajine ochrániť ekonomiku pred ešte výraznejším prepadom.

01.05.2020 10:59
EU: Zasadnutie Európskeho parlamentu,... Foto: ,
Budova europarlamentu v Bruseli.
debata (44)

Koronavírus už tvrdo zasiahol ekonomiky členských krajín. "Prepad hrubého domáceho produktu oproti predchádzajúcemu štvrťroku je v prípade eurozóny aj celej únie výraznejší ako počas predchádzajúcej krízy,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Vidí za tým to, že čiastočné odstavenie ekonomiky prišlo prudko a v takmer rovnakom čase pre všetky členské štáty. V únii sa v marci rast prepadol medziročne o 2,7 percenta, v eurozóne o 3,3 percenta.

Na európskom pracovnom trhu cítiť pandémiu podľa Muchovej zatiaľ len mierne. Marcová miera nezamestnanosti sa v eurozóne zvýšila o 0,1 percentu­álneho bodu na 7,4 percenta, v rámci celej únie na 6,6 percenta. Európa sa podľa analytičky v tomto roku recesii nevyhne. "Otázkou však zostáva jej presný rozsah a hlavne rýchlosť uzdravenia,“ hovorí Muchová. Najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvej polovice roka 2020 a potom by malo začať oživenie, dodáva.

Ťažké začiatky

V roku 2004 to bolo úplne iné Slovensko ako teraz. Kým vtedy bola priemerná hodinová mzda v SR 4,1 eura, v súčasnosti to je viac ako 12 eur. Priemerný zárobok pri vstupe do únie bol len niečo vyše 500 eur, teraz sa pohybuje nad tisíc eur. Hore však išli aj ceny – a to takmer o dve pätiny. Reálna životná úroveň sa však od vstupu do únie zdvojnásobila.

Slovensko vstupovalo do únie už pomerne ekonomicky stabilizované. Divoké deväťdesiate roky s vyše 20-percentnou infláciou boli v tom čase za nami. Samostatné Slovensko totiž štartovalo z ekonomicky nie veľmi priaznivej pozície. Začínali sme prakticky od nuly. Pre rýchly rast ekonomiky po miléniu sme si vyslúžili prezývku Tatranský tiger. Vo vstupovom roku 2005 si ekonomický rast pripísal 5,2 percenta. Ceny však rástli o 7,5 percenta. Nezamestnanosť bola stále dvojciferná. Po vstupe do európskeho bloku pokračoval prudký ekonomický rozmach.

Ekonomický vrchol zažila krajina v roku 2018. Ekonomika začala spomaľovať vlani, tento rok sa pre pandémiu prepadá. Národná banka Slovenska zhoršila svoj ekonomický výhľad a počíta s prepadom až o 9 percent. Pohybovať sa pritom podľa jej scenárov môže od 5,8 percenta až po 13,5 percenta. Na pracovnom trhu by mohlo vplyvom recesie ubudnúť 46 tisíc až 100 tisíc pracovných miest.

Ani auto, ani telefón

Lichotivo to nevyzerá ani pri pohľade na európsky rebríček materiálnej deprivácie. Ten ukazuje, čo si v tej-ktorej krajine ľudia môžu dovoliť. Slovensko v ňom skončilo na ôsmom mieste od konca spomedzi krajín únie. Medziročne sme sa prepadli o dve priečky. Kúpiť si auto, telefón či pračku si nemôže dovoliť viac ako 430 tisíc ľudí u nás. Ukázali to údaje Eurostatu.

„Ľudia, ktorí trpia materiálnou depriváciou, si napríklad nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Tiež majú podľa nej nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. "Vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,“ hovorí Buchláková.

Najohrozenejšou skupinu sú nezamestnaní – a to až necelé dve tretiny z nich. Pričom necelá desatina čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. O čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti a to až takmer pätina z nich. Na Slovensku je aktuálne 16,3 percenta rodín pod hranicou chudoby. Teda 872 tisíc ľudí.

V minulom roku trpelo materiálnou depriváciou podľa Eurostatu 5,6 percenta ľudí v únii. Teda okolo 24 miliónov Európanov. V medziročnom porovnaní sa v únii znížil počet ľudí v tejto kategórii o približne 7 miliónov. V rámci členských krajín majú najvyšší podiel ľudí trpiacich materiálnym nedostatkom Bulhari (19,9 %), Gréci (15,9 %) či Rumuni (12,6 %). Na opačnom konci rebríčka sú Luxemburčania (1,3 %), Švédi (1,6 %) a Holanďania (2,4 %).

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #HDP #členstvo v EÚ #koronavírus