"Nejaký ten úver od banky majú viac ako dva milióny Slovákov. Z nich už o odklad splátok pôžičky požiadalo 108 409 ľudí,“ povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Minulý týždeň v piatok nedokázal bez problémov splácať svoje dlhy približne každý dvadsiaty klient. "Väčšina žiadostí o odklad je koncentrovaná v troch najväčších bankách,“ dodal Kažimír. Národná banka Slovenska počíta s rastom nesplácaných úverov až v budúcom roku, po tom, ako vyprší možnosť 9-mesačného odkladu.
"Už približne dva mesiace nemôžem učiť anglický jazyk ani nemecký jazyk. O odklad splátok hypotéky som požiadala hneď, ako to bolo možné. Stále totiž neviem, ako dlho nebudem môcť pracovať, a preto sa bojím v priebehu pár mesiacov minúť všetky úspory,“ povedala Miriam Svrčeková. Tá je lektorkou jazykov na súkromnej škole v Čadci a je na tom ešte relatívne dobre. Podľa údajov Národnej banky Slovenska totiž nemá žiadne úspory každý desiaty Slovák. Možnosť odkladu splátok úverov dohodla s finančnými domami súčasná vláda. Klienti bánk sa môžu rozhodnúť o odklad od jedného do deviatich mesiacov. Lenže počas tohto obdobia sa aj naďalej platia úroky, a tak ľudia na posunutí splatnosti nakoniec prerobia.
"V prípade hypotéky, pri ktorej klientovi zostáva splatiť 50-tisíc eur počas nasledujúcich desiatich rokov, s aktuálnou úrokovou sadzbou 1,29 percenta ročne, je súčasná mesačná splátka 444 eur. Po odklade na 9 mesiacov sa navýši mesačná splátka o 4,30 eura a celkovo sa úver predraží o 516 eur,“ priblížila hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Pri spotrebnom úvere s úrokovou sadzbou 6,9 percenta, kde klientovi ešte zostáva počas najbližších troch rokov splatiť 6-tisíc eur, je aktuálna splátka 185 eur. Po deväťmesačnom odklade sa splátka zvýši o 9,60 eura a celkovo sa úver predraží o 345 eur.
Kedy príde na rad bankový odvod?
V minulom roku vzrástol zisk domácich bánk o 0,5 percenta a dosiahol hodnotu 643 miliónov eur. Tento rok to už nevyzerá tak ružovo a za prvý štvrťrok 2020 sa ziskovosť slovenského finančného sektora prepadla o polovicu. Ak to takto pôjde ďalej, v strate môže tento rok skončiť väčšina finančných domov.
"Chceme, aby mali ľudia uložené úspory v stratových bankách? Túto otázku by si mali položiť všetci politici pri diskusii o zrušení bankového odvodu,“ upozornil Kažimír. Práve on ešte ako minister financií druhej vlády Roberta Fica zaviedol bankový odvod. Ten mal podľa Kažimíra v dobrých časoch slúžiť na vytvorenie rezervy na prekonanie krízy a teraz nastal čas na jeho zrušenie. Koncom minulého roka ho predchádzajúca vláda zdvojnásobila. Zrušila aj časové obmedzenie jeho platnosti.
Zmeny v bankovom odvode pritom avizuje nová vláda v programovom vyhlásení, ale bez presnejších detailov. Podľa Kažimíra pritom ročný bankový odvod predstavuje zhruba 300 miliónov eur, čo by pri vlaňajšom zisku bánk znamenalo takmer 50 percent čistého zisku.