Bankár: Hypotéky budú pre koronavírus drahšie

, 18.04.2020 16:42
Andrej Zatko
Riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko. Autor:

Časy extrémne lacných pôžičiek na vlastnú strechu nad hlavou končia. Je za tým aj pandémia. "Som presvedčený, že sadzby na hypotékach sa do konca roka budú určite zvyšovať. Súčasný stav je neudržateľný,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko. Ním vedený finančný dom plánuje aktuálnu výšku úrokov prehodnocovať už v lete.

Niektoré banky pre koronavírus zdvihli úroky na hypotékach. Môže súčasná pandémia spôsobiť na slovenskom finančnom trhu zdražovanie pôžičiek?

Áno môže. Dokonca som presvedčený, že sadzby na hypotékach sa do konca roka budú určite zvyšovať. Súčasný stav je neudržateľný. Banky poskytujú hypotéky už v zásade bez zisku. Naša banka fixácie na hypotekárnych úveroch a ani poplatky na hypotekárnych úveroch nateraz nemení a ich prípadná zmena ani nie je u nás dnes témou. Platí to však len do leta. Potom podľa vývoja na trhu a podľa vývoja epidémie budeme sadzby prehodnocovať. Zastávame názor, že v súčasnej situácii potrebujeme skôr klientov uistiť, že sme schopní nájsť spôsob, aby úroky a poplatky na hypotékach zostali nezmenené. A aj preto napríklad pokračujeme s našou ponukou na hypotéky aj v mesiaci apríl, kde klienti môžu získať sadzbu od 0,5 percenta. Zatiaľ sme teda k zvyšovaniu úrokov nepristúpili na žiadnom úverovom produkte.

V najbližších týždňoch sa teda ľudia nemusia obávať zdražovania?

Práve naopak. V oblasti podnikateľských úverov sme spustili úver na pomoc pre právnické osoby s nulovou sadzbou, určený pre malých a stredných podnikateľov, ktorých najviac zasiahli dôsledky pandémie. Rovnako sme spustili aj pomoc pre fyzické osoby. Banka vyčlenila až 10 miliónov eur na pomoc klientom, ktorí v dôsledku pandémie prišli o príjem. Klienti si môžu zobrať pôžičku vo výške 600, 800 a 1 000 eur s nulovým úrokom a môžu začať splácať až v novom roku. Chceme aj takouto formou pomôcť tým, ktorých pandémia zasiahla najviac. Upozorňujem však, že aj tieto produkty sú len dočasné a majú pomôcť v čase, kým vláda zavedie záchranné opatrenia. Potom by už tieto naše dva produkty mali byť bezpredmetné.

Domáce firmy v najbližších mesiacoch čakajú vážne straty. Ako sú na tom banky?

Samozrejme, podobne ako všetky podniky na Slovensku aj banky zaznamenávajú straty. Ako dlho budeme schopní ponúkať výhodné podmienky na úveroch a poplatkoch, do značnej miery závisí aj od vlády, či bude schopná pomôcť bankám, lebo cez ne dokáže pomôcť aj firmám aj občanom. A či bude hľadať riešenia, alebo bude pokračovať v politike bývalej vlády a ďalej zaťažovať banky nezmyselnými nákladmi, akým je napríklad bankový odvod.

Aký vplyv bude mať koronavírus na ceny bytov?

Vplyv koronavírusu na ceny bytov bude závisieť od toho, ako rýchlo sa podarí zastaviť jeho šírenie. Ľudia začínajú obmedzovať svoje výdavky, rast cien bytov sa preto spomalí a možno aj ceny klesnú. Som však presvedčený, že pôjde o krátkodobý jav a ceny nehnuteľností budú opäť pokračovať v raste. Dôvodom budú nízke úrokové sadzby, ktoré budú podporovať kúpu nehnuteľností. Po skončení opatrení nepredpokladám ani pokles cien novostavieb, nakoľko na trhu je stále nedostatok bytov.

Bude stačiť na prekonanie súčasnej krízy možnosť odložiť splátky na deväť mesiacov?

Ešte je príliš skoro na to, aby sme dokázali odpovedať. Predpovede dĺžky trvania a striktnosti obmedzenia sa rôznia. A práve tieto faktory sú rozhodujúce pre výšku konečného účtu. Všetci dúfame, že deväť mesiacov by malo stačiť. Je však dôležité, aby dlžníci nezabúdali na to, že po ich uplynutí bude opäť potrebné začať splácať, a aby s tým počítali vo svojich rozpočtoch. Treba si uvedomiť, že pandémia sa neskočí zo dňa na deň, a že ekonomika a firmy sa budú rozbiehať postupne. A teda aj ľudia sa budú vracať do práce postupne. Je dôležité, aby si znovu zvykli na pravidelnosť splácania svojich záväzkov. Ak by sa pandémia skončila o šesť mesiacov, treba rátať ďalšie aspoň tri mesiace na reštart ekonomiky a reštart splátok od ľudí. Ja verím, že model 6 + 3 mesiace bude stačiť, ale môže sa stať, že sa bude ešte predlžovať.

Nulové úspory má podľa Národnej banky Slovenska každý desiaty Slovák. Aký dosah bude mať na chudobných ľudí prichádzajúca ekonomická kríza?

Najsilnejší dosah bude mať súčasná kríza na ľudí, ktorí prídu o zamestnanie. V takom prípade budú potrebovať záchrannú sieť štátu v podobe podpory v nezamestnanosti či sociálnych dávok. Práve v takýchto časoch je žiaduce, aby mal človek vytvorenú istú rezervu na horšie časy, z ktorej môže čerpať. Ak takúto rezervu nemá, tak je odkázaný len na dávky od štátu. Tie však nemusia stačiť, hlavne v prípade, ak musí splácať ešte napríklad hypotéku. Videli sme, že podobne ako štát sa nezodpovedne správala aj veľká časť Slovákov. V dobrých časoch si nie každý odkladal na horšie obdobie. Naopak, ľudia sa ešte viac zadlžovali. Považujem to za nezodpovedné. Vo všeobecnosti hovoríme, že človek by mal mať rezervu minimálne vo výške dvoch až štyroch platov.

Niektoré banky začínajú dvíhať poplatky hlavne za služby vykonané v pobočkách. Musia sa klienti finančných domov pripraviť na drahšie bankové služby?

Nie jednoznačne vo všetkých bankách a na všetko. Dlhodobo platí, že banky si vykrývajú nerealizovaný výnos z úverov kvôli nízkym úrokovým sadzbám práve poplatkami. Je to pochopiteľné, pretože potrebujú kryť svoje náklady a generovať zisk, z ktorého napríklad teraz posilňujú svoj kapitál a akcionári si ho nevyplácajú. Druhý prípad sú poplatky napríklad za hotovostné operácie v pobočkách, ktoré sú najdrahšie a najmenej efektívne. Banky investujú výrazné zdroje do digitalizácie, aby klienti mohli väčšinu transakcií robiť z pohodlia domova cez aplikáciu alebo internet, tieto sú tak pre banku aj pre klienta najlacnejšou alternatívou. Investície do informačných technológií sa pohybujú ročne pre bankový sektor v stovkách miliónov eur. Sú to však investície do budúcnosti, ktoré sa nedajú odložiť ani zastaviť, práve pre konkurenciu zahraničných bánk. Tie podnikajú na trhoch s prívetivejšiu legislatívou, menším zaťažením cez rôzne dane a poplatky. A aj s modernejším prístupom k regulácii.

Aké zmeny očakávate pre pandémiu v bankovom sektore?

Očakávam ešte výraznejší posun k digitalizácii procesov. Táto pandémia nás banky naučila, ako urobiť veci efektívnejšie, menej byrokraticky, a hlavne digitálne. Keby som mal pomenovať prínos pandémie, tak toto je jeden z nich. Druhý by bol, že aj keď neverím v poučiteľnosť ľudstva, verím v to, že štáty aj firmy sa na ďalšie krízy lepšie pripravia.

Vláda plánuje naliať každý mesiac do ekonomiky 500 miliónov eur prostredníctvom záruk za bankové úvery. Oplatí sa firmám alebo živnostníkom zobrať si pôžičky na platy zamestnancov?

Toto je veľmi neľahká otázka. Pokiaľ si chce firma udržať dobrých zamestnancov, musí k ním zodpovedne pristupovať aj v ťažkých časoch. Napríklad my doplácame všetkým zamestnancom na OČR sumu do plnej výšky platu nad to, čo dostanú zo Sociálnej poisťovne. Umožňujeme ľuďom pracovať z domu. A tým, ktorí chodia fyzicky do práce, dávame maximálnu podporu či už vo forme rúšok, dezinfekcie, ovocia či zabezpečovanie stravovania. Otvorene, asi iný pohľad bude mať riaditeľ výrobného závodu nachádzajúceho sa v hladovej doline, kde je vysoká nezamestnanosť. Pôžičky na mzdy však nepovažujem za najlepšiu podporu od štátu. Tam majú ísť priame platby. Pôžičky majú ísť na udržanie existencie podniku ako takého.

Kde vidíte najväčšie riziká pre ekonomiku?

Najväčšie riziko z pohľadu ekonomiky spočíva v tom, že vírus sa nebude dariť dostať pod kontrolu a kríza potrvá príliš dlho. To by mohlo narobiť veľké problémy v súkromnom aj vo verejnom sektore, v najhoršom scenári viesť aj k bankrotu viacerých podnikov a k výraznému nárastu nezamestnanosti.

Bude mať Slovensko dosť peňazí na záchranu domáceho hospodárstva?

Objem celkovej pomoci ekonomike dosahuje v Nemecku, Česku, Taliansku či USA na rozdiel od Slovenska dvojciferné percentá z objemu hrubého domáceho produktu (HDP). Vládou schválená prvá pomoc pre podniky a zamestnancov sa mi teda nejaví ako dostatočná, keď sa porovnáme s okolitými krajinami. Ale predpokladám, respektíve dúfam, že pomoc nie je konečná, keďže prijaté opatrenia nie sú zacielené na všetkých a zrejme nebudú stačiť. Záchranné opatrenia sú v súčasnej krízovej situácii nevyhnuté na zabezpečenie prežitia firiem a živnostníkov a v podstate celej ekonomiky. Financovanie týchto opatrení bude však veľmi náročné. Aj preto bude potrebné prehodnotiť jednotlivé kategórie verejných výdavkov ako napríklad 13. dôchodky. Rovnako bude potrebné zabezpečiť, aby sa čo najviac z týchto záchranných opatrení mohlo financovať z eurofondov. Napriek tomu však opatrenia prinesú významný nárast verejného deficitu aj dlhu. To je ale v takejto situácii prijateľné. Následne by mal byť štát zodpovedný a v čase opätovného rastu ekonomiky by mal svoj dlh znižovať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zdražovanie #úroky #koronavírus #hypotéka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku