"Z dôvodov útrap spôsobených krízou nebude musieť svojich zamestnancov prepustiť žiadna firma,“ ubezpečoval minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Peniaze firmy dostanú len na tých zamestnancov, ktorých museli pre pokles zákaziek nechať doma, no i naďalej im platia časť mzdy. Firmy sa už nechali počuť, že opatrenie zabráni raketovému nárastu ľudí bez práce. "Pre fabriky je vždy lepšie udržať pracovné miesta. V prípade naštartovania odbytu sú totiž pripravené okamžite vyrábať,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Zároveň z toho podľa neho profituje aj štát, nemusí totiž ľuďom platiť podporu v nezamestnanosti.
Kurzarbeit pomôže firmám aj podľa ekonóma Prognostického ústavu SAV Vladimíra Baláža. Vďaka tomu podľa neho kľúčové podniky vydržia najbližšie mesiace. No až potom sa uvidí, čo ďalej. "Ak sa medzičasom naštartuje hospodárstvo západných krajín, tak súčasné opatrenia budú stačiť. Ak nie, prepúšťaniu sa nevyhneme,“ hovorí Baláž. Nie je totiž podľa neho v silách žiadnej slovenskej vlády, aby nachystala opatrenie, ktoré pomôže prekonať straty zákaziek na západných trhoch. "Ako malá otvorená ekonomika sme odkázaní na to, ako sa dopyt po našich produktoch bude vyvíjať na západných trhoch,“ hovorí.
Posledné riešenie
Masívne prepúšťanie ľudí je pre podniky vždy krajným riešením krízy. Odchod zamestnancov je totiž spájaný s vysokými finančnými nákladmi na vyplácanie odstupného. Nákladné je aj hľadanie nových ľudí po tom, keď sa situácia otočí a ekonomika sa rozbehne. Nových zamestnancov treba aj zaškoliť. To pri zložitých strojoch môže trvať aj niekoľko týždňov.
"Ako sa bude vyvíjať kríza, to dnes nikto nevie povedať. V prípade dlhého boja s pandémiou budú musieť niektoré podniky aj tak prepúšťať ľudí. Pôjde hlavne o podniky, ktoré prídu o veľké množstvo svojich zákazníkov,“ povedal Hošták. Pre slovenské hospodárstvo bude podľa neho kľúčové rýchle obnovenie dopytu v západnej Európe.
Štyri pätiny platu
Zamestnanci, čo zostanú doma v rámci kurzarbeit, dostanú za čas strávený doma minimálne 80 percent svojej priemernej mzdy. Maximálna výška štátneho príspevku na jedného zamestnanca bude 1 100 eur.
Ak firmy svojim ľuďom platia menej ako 80 percent ich priemernej mzdy, najvyšší štátny príspevok bude 880 eur. "Hlavne pri firmách s nižšími mzdami štát pri takto nastavenom systéme preplatí 100– percentné mzdové náklady podnikov,“ povedal minister práce. Skrátený pracovný čas vymysleli ešte začiatkom minulého storočia v Nemecku. V tom čase vďaka nemu vláda udržala pracovné miesta mnohých baníkov.
Dnes Berlín takzvaný kurzarbeit prevádzkuje pri modeli 20 – 60 – 20. Ľuďom za čas strávený doma klesnú mzdy o dvadsať percent. Zvyšných 60 percent mzdy im zaplatí štát a ďalších 20 percent prispeje zamestnávateľ. Slovenský systém prepláca 100 percent mzdových nákladov, ale stropy príspevkov na jedného zamestnanca sú 880 alebo 1 100 eur.
Aj pre malých
O podporu na zamestnancov môžu žiadať nielen firmy, ale aj živnostníci. Ak zamestnávajú len sami seba, majú nárok na podporu. Tá sa odvíja od poklesu ich tržieb. V prípade poklesu príjmu od 10 do 40 percent sa marcová výška príspevku pohybuje od 90 do 270 eur. Za mesiac apríl štát zvýšil nároky na získanie podpory aj jej samotnú výšku. Pri poklese od 20 do 80 percent bude výška príspevku od 180 do 540 eur.
"Nárok na získanie podpory majú len tí živnostníci, ktorí si platili dôchodkové odvody, alebo čerpajú takzvané odvodové prázdniny. Ak túto podmienku nespĺňajú, tak paušálna výška štátnej podpory bude 210 eur,“ povedal Krajniak. O príspevok vo výške 210 eur môžu požiadať aj majitelia jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným. No v ich prípade výška minuloročného čistého zisku nesmie presiahnuť sumu 9 600 eur.
Ako bude fungovať kurzarbeit
Štát firmám uhradí všetky mzdové náklady za zamestnancov, ktorí museli ostať doma pre nedostatok zákaziek.
Ak firma vyplatí zamestnancom za čas strávený doma minimálne 80 percent ich priemernej mzdy, tak finančný strop príspevku na jedného zamestnanca bude 1 100 eur.
Ak firma vyplatí zamestnancom za čas strávený doma menej ako 80 percent ich priemernej mzdy, tak finančný strop príspevku na jedného zamestnanca bude 880 eur.
Túto podporu na svojich zamestnancov môžu čerpať nielen firmy, ale aj živnostníci.
Ak na živnosť pracuje len jeden človek, tak konkrétna výška príspevku závisí od poklesu tržieb. Pri poklese od 10 do 40 percent sa marcová výška príspevku pohybuje od 90 do 270 eur a pri poklese od 20 do 80 percent sa aprílová výška príspevku pohybuje od 180 do 540 eur.
Vláda zrušila strop štátnej pomoci, ktorý bol pre jeden podnik vo výške 800-tisíc eur. Vďaka tomu môžu podporu čerpať aj veľkí zamestnávatelia
Živnostníci neplatiaci odvody majú za mesiac marec nárok na príspevok vo výške 105 eur a v apríli sa zvýši na 210 eur.
Rovnako vysoký príspevok môžu dostať aj majitelia jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným. V tomto prípade je ale podmienkou, že ich minuloročný zisk nepresiahol 9 600 eur.
Opatrenie vyjde štátnu pokladnicu na takmer 1,4 miliardy eur. S vyplatením takto vysokej sumy počíta ministerstvo práce v mesiacoch marec, apríl a máj. Vláda odhaduje, že na štátnu pomoc bude mať nárok 1,2 milióna Slovákov.
Zdroj: MPSVaR