Matovičom navrhnuté vypnutie ekonomiky zlikviduje mnoho firiem

Prepad možno aj o desať percent, tak vidí budúcnosť našej ekonomiky Národná Banka slovenska. Lenže tento scenár nepočíta s jej vypnutím ako sa zastrájal premiér Igor Matovič, upozorňuje v rozhovore pre denník Pravda riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko.

, 12.04.2020 18:09
stavbár, robotník, stavba, muž Foto:
Vypnutie ekonomiky môže pripraviť o prácu desaťtisíce Slovákov.
debata (68)

"Vypnutím by sa možno podarilo vírus zastaviť, ale taktiež by sa dočasne zlikvidovala ekonomika. Bol by to riskantný experiment,“ povedal Zaťko. Návrat do normálu by totiž podľa neho mohol trvať roky.

Aký vplyv bude mať na ekonomiku ak premiér Igor Matovič predsa len na tri týždne vypne slovenskú ekonomiku?

Už aj súčasný krízový stav a opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu budú mať drvivý dopad na naše hospodárstvo. Ekonomika je totižto paralyzovaná prepadom zahraničného dopytu aj domácej spotreby. Národná banka Slovenska očakáva, že medziročný pokles HDP by sa v tomto roku mohol pohybovať v rozmedzí –4,5 až –9,4 %, a to ešte nepočíta s „blackoutom“. V takom prípade by bol prepad HDP ešte oveľa silnejší, predovšetkým v druhom kvartáli, ktorého by sa to týkalo. Vypnutím by sa možno podarilo vírus zastaviť, ale taktiež by dočasne takpovediac zlikvidovala ekonomika. Bol by to riskantný experiment, keďže jeho úspešnosť by závisela od toho, ako rýchlo po ňom by sa dokázali oživiť zahraničné dodávateľské a odberateľské vzťahy a naštartovať spotreba. Návrat do normálu by tak mohol trvať aj roky.

Vy osobne ste zástancom plošných opatrení alebo je správne, ak sa vláda snaží adresne smerovať pomoc?

Najdôležitejšie je, aby boli opatrenia rýchle, jednoduché a nebyrokratické. To sa v tejto situácií dá urobiť len plošne. Ak sú opatrenia adresné, mali by si ich tvorcovia dať o to väčší pozor na to, aby boli jednoduché, zrozumiteľné a ľahko realizovateľné. V opačnom prípade sa totiž môžu minúť účinku. Za normálnej situácie som skôr zástanca veľmi individuálneho a adresného prístupu.

Dokážu súčasnú krízu ustáť veľké podniky bez pomoci štátu?

Na to sa asi nedá odpovedať všeobecne, určite to závisí od konkrétneho podniku a od zamerania jeho činnosti. Tak napríklad veľké potravinárske či farmaceutické firmy, supermarkety a podobne nebudú mať zrejme problémy so zvládnutím súčasnej krízy. Naopak firmy pôsobiace v oblasti cestovného ruchu budú mať obrovské problémy. A to zrejme aj dlhšiu dobu. Už dnes vidíme, že kríza sa silno dotýka aj firiem v našich najdôležitejších odvetviach – v automobilovom priemysle a vo výrobe elektroniky. Preto by pomoc mala byť zacielená aj na nich. Tam treba brať do úvahy privezené problémy. Teda hlavne výpadky dodávateľských reťazcov napríklad v automotive, ktoré by nemala úplne sanovať naša republika. Výpadok dopytu a riziká pandémie na výrobu je už aj lokálny problém. Je ale zrejmé, že veľké nadnárodné koncerny ustoja krízu ľahšie ako malé podniky a živnostníci.

Bude mať Slovensko dosť peňazí na záchranu domáceho hospodárstva?

Objem celkovej pomoci ekonomike dosahuje v Nemecku, Česku, Taliansku či USA na rozdiel od Slovenska dvojciferné percentá z objemu hrubého domáceho produktu (HDP). Vládou schválená prvá pomoc pre podniky a zamestnancov sa mi teda nejaví ako dostatočná, keď sa porovnáme s okolitými krajinami. Ale predpokladám respektíve dúfam, že pomoc nie je konečná, keďže prijaté opatrenia nie sú zacielené na všetkých a zrejme nebudú stačiť. Záchranné opatrenia sú v súčasnej krízovej situácií nevyhnuté na zabezpečenie prežitia firiem a živnostníkov a v podstate celej ekonomiky. Financovanie týchto opatrení bude však veľmi náročné. Aj preto bude potrebné prehodnotiť jednotlivé kategórie verejných výdavkov ako napríklad 13. dôchodky. Rovnako bude potrebné zabezpečiť, aby sa čo najviac z týchto záchranných opatrení mohlo financovať z eurofondov. Napriek tomu ale opatrenia prinesú významný nárast verejného deficitu aj dlhu. To je ale v takejto situácii prijateľné. Následne by mal byť štát zodpovedný a v čase opätovného rastu ekonomiky by mal svoj dlh znižovať.

Kde vidíte najväčšie riziká pre ekonomiku?

Najväčšie riziko z pohľadu ekonomiky spočíva v tom, že vírus sa nebude dariť dostať pod kontrolu a kríza potrvá príliš dlho. To by mohlo narobiť veľké problémy v súkromnom aj verejnom sektore, v najhoršom scenári viesť aj k bankrotu viacerých podnikov a k výraznému nárastu nezamestnanosti.

© Autorské práva vyhradené

68 debata chyba
Viac na túto tému: #Poštová banka #Igor Matovič #koronavírus #vypnutie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy