Uzemnené lietadlá sú problémom meteorológov. Chýbajú im údaje k presnej predpovedi

, 04.04.2020 08:00

Aj presnosť predpovede počasia ovplyvnili opatrenia, ktoré majú zastaviť šíriaci sa koronavírus. Na to, aby bola stopercentná, je potrebné viaceré informácie o dianí v atmosfére získať od dopravných lietadiel. Tie však teraz takmer nelietajú. Európska únia zastavila aj povinné letecké sloty. Meteorológom preto chýbajú dôležité údaje.

"Predtým sme aj vďaka lietadlám mali o atmosfére 100 percent údajov. V súčasnosti došlo k výraznej redukcii,“ povedal pre denník Pravda Jozef Csaplár, riaditeľ Centra predpovedí a výstrah Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu (SHMÚ). Už mesiac oblohu nepretínajú takmer žiadne stroje. Podľa Michaely Legelovej z Letových prevádzkových služieb ich počet klesol o približne 90 percent oproti bežnej leteckej prevádzke.

Výrazný pokles údajov

Pre meteorologické modely, ktoré sa používajú na simuláciu diania v atmosfére, to nie je jednoduchá situácia. Práve lietadlá totiž odborníkom poskytovali informácie o teplote, smere a rýchlosti prúdenia vetra v určitej nadmorskej výške, námraze a prípadných turbulenciách. Niektoré dokonca disponovali aj senzorom na meranie vlhkosti vzduchu. Podľa Csaplára tak numerickým modelom chýba množstvo zásadných údajov, s ktorými denne pracovali.

Podľa Európskeho centra strednodobej predpovede (ECMWF) ide o významný podiel informácií. "V období od 3. do 23. marca sa množstvo, ktoré máme k dispozícii, znížilo o 65 percent, globálne evidujeme pokles o 42 percent,“ uvádza ECMWF vo svojej správe. Bez nich je presnosť predpovede ohrozená.

Riešenie predstavujú sondy

Ak sa veci rýchlo nevrátia do normálu, situáciu by dokázali vyriešiť takzvané meteorologické balóny. V princípe ide o rádiovú sondu, ktorá má na sebe prístroj na meranie teploty, vlhkosti a rýchlosti vetra rovnako ako lietadlo. Na Slovensku sa podobný balón posiela do vzduchu len v Gánovciach pri Poprade. Na dostatok informácií by sa však musela zvýšiť frekvencia vysielania balónov a množstvo umiestnených prístrojov na jednej sonde.

Na to však treba peniaze. Niektoré väčšie a bohatšie krajiny to podľa Csaplára zvládnu, malé sú na tom horšie. Záleží podľa neho aj od toho, kto si ako rýchlo tieto prístroje obstaral.

Zatiaľ však meteorológom pomáhajú aj informácie z družicového merania, respektíve z pohybu oblačnosti. Spoliehať sa však len na výskyt oblakov nedá. Posledné dni na území Slovenska sú totiž chladné, no bez mrakov.

Skutočný problém však môže nastať v lete. Búrky sa totiž na Slovensku, ako aj v zahraničí, vyskytujú hlavne v horúcich júlových a augustových dňoch. Otázna ostáva aj predpoveď iných prírodných úkazov. Lietadlá totiž zabezpečovali aj predpoveď o pohybe a sile hurikánov, ktoré sú každoročne typickým javom napríklad na území USA.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#meteorológia #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku