Mráz obral väčšinu ovocia

, 04.04.2020 10:00
zamrznuté jabloňové sady Dunajská Lužná
Podľa prvých odhadov ovocinárskej únie stála ochrana pred marcovo-aprílovou inváziou mrazu zhruba milión eur. Autor:

Štyri mrazivé noci, ktoré od pondelka do piatka zasiahli sady na Slovensku, pripravili pestovateľov o väčšinu úrody ovocia. Škody sa pohybujú od 40 percent pri jabloniach a hruškách po 80 až 90 percent pri čerešniach. Mráz ukradol dve tretiny z úrody marhúľ, len o niečo menej poškodil broskyne a o polovicu nižšia bude produkcia sliviek.

Skutočný rozsah škôd nedokážu ovocinári stále vyčísliť, ale prvé kontroly sadov sú deprimujúce. Slovensko nebolo jedinou krajinou, ktorá zažila vpád arktického vzduchu, ten sa zo severu prevalil od Dánska cez Poľsko, Slovensko, Moravu a Maďarsko až na juh Európy.

Miera poškodenia ovocných stromov sa podľa prezidenta Únie ovocinárov SR Mariána Vargu bude od krajiny ku krajine líšiť. Rozdiely vyplynú zo zemepisnej polohy a vývojovej fázy stromov. Celkom nepochybne však musia spotrebitelia rátať so zdražením ovocia, ostatne, už teraz sa v podnikových predajniach jablká z vlaňajšej úrody predávajú v cene aj po 1,2 až 1,3 eura za kilogram.

Invázia jarných mrazov nie je pre Slovensko ničím výnimočná. Spravidla prichádzali, ako o tom svedčia pranostiky, až v máji počas dní troch zmrznutých – Pankráca, Serváca a Bonifáca. Tohtoročné jarné mrazy dostali prívlastok skoré, v skutočnosti však nešlo o typické jarné ochladenie, ale o pravé zimné mrazy. Škody sú vysoké, pretože stromy po teplej zime mali z hľadiska obvyklého priebehu vegetácie zhruba dvojtýždňový náskok.

Mrzlo ako v zime

"Počas zimy vládlo akoby jarné počasie, stromy neupadli do hlbokého spánku, neodpočinuli si. Naopak, teplé počasie vo februári a potom niekoľko teplých dní v marci ich naplno prebudili k životu. Minulý a potom tento týždeň prišli dve studené vlny, keď miestami klesli teploty až k mínus 8 až 10 stupňom Celzia, čo narobilo v sadoch obrovské škody,“ rekapituluje to, čo sa odohralo v sadoch, Marián Varga.

Obvyklý jarný mráz sa drží zhruba vo vrstve do dvoch metrov nad zemou. Objavuje sa nad ránom pred východom slnka a netrvá viac ako pár hodín. Teraz však klesla teplota pod bod mrazu už okolo deviatej večer a mrzlo štyri dni po celú noc. Mrazivá vrstva vzduchu bola súvislá, a to podľa Vargu znemožnilo využitie helikoptér, ktoré v minulých rokoch stláčali teplejší vzduch do korún stromov.

Ovocinári sa pokúšali zachrániť stromy pálením sviečok pod ich korunami, protimrazovou závlahou, ale pripomínalo to donkichotovský boj s veternými mlynmi. "Plamene zo sviečok dokážu vzduch otepliť zhruba o dva stupne, lenže keď teplota klesla k ôsmim stupňom pod nulu, už sme ťahali za kratší koniec povrazu, tobôž keď prúdenie vzduchu odnášalo teplo zo sadov,“ lakonicky zhodnotil zápas s mrazmi Jozef Vozár zo spoločnosti Danubius Fruct.

Táto firma, ktorá má jedno z najlepších protimrazových vybavení na Slovensku, minula na boj s arktickým chladom vyše tristotisíc eur. Napriek tomu jabloniam zmrzli puky a fuč je pravdepodobne 80 percent úrody, ešte väčšie škody sú na čerešniach. "Múdrejší budeme začiatkom budúceho týždňa, keď ešte raz prejdeme sady, ale ide o enormné straty, ktoré som za štvrťstoročia práce v sade nezažil,“ skonštatoval pomrazovú realitu Jozef Vozár.

Milión eur je preč

Celkovo podľa prvých odhadov ovocinárskej únie stála ochrana pred marcovo-aprílovou inváziou mrazu zhruba milión eur. Marián Varga pripúšťa, že stromy v pude sebazáchovy ešte dokážu regenerovať a môžu dať akú-takú úrodu, ale nedosiahne plánované objemy. Mrazy napáchali nielen finančné škody, ale traumatizujú pestovateľov, pretože napriek obrovskému úsiliu sa nepodarilo mráz eliminovať. Vzhľadom na pandémiu koronavírusu pracovali v rúškach, mimoriadne obetavo, napriek tomu ich námaha nepriniesla vytúžený efekt.

O stromy sa bude treba naďalej starať, hnojiť ich a ochraňovať pred chorobami a škodcami. Bez tejto práce by sady nezregenerovali a neboli pripravené na ďalšiu sezónu. Náklady budú obrovské a výnosy nízke. Slovenské ovocinárstvo ročne predá ovocie za zhruba 30 miliónov eur, teraz môžu klesnúť tržby k desiatim miliónom. Pravda, ide o prvé hrubé odhady, až nasledujúce týždne ukážu, čo sa v sadoch odohralo.

Tohtoročná mrazivá epizóda nie je ojedinelou. Spomeňme si na dva vpády studeného vzduchu v rokoch 2016 a 2017, oba prišli v apríli a narobili takisto obrovské škody. Zdá sa, že sa skracuje perióda medzi úrodnými a neúrodnými rokmi, čo nevyhnutne vyvolá korekcie v ovocinárskej praxi. Štatistikou evidovaná výmera sadov na Slovensku je 6 500 hektárov, len polovicu z nich možno označiť za sady zodpovedajúce dobrej kvalite a iba 1 500 hektárov má prívlastok excelentné sady.

Budovanie nových bude nepochybne ovplyvnené rastúcou frekvenciou mrazov. Tie si vyžiadajú obrovské náklady na založenie, veď napríklad sad jabloní s protimrazovou ochranou vyjde v prepočte na hektár na takmer 50-tisíc eur a čerešní, kde treba rátať aj s ochranou proti krúpam a dažďom, až na 70-tisíc. Práve ovocinárstvo dokazuje, aké je podnikanie pod holým nebom riskantné. Hoci má Slovensko dostatok ovocinárskych polôh, produkuje v posledných rokoch len jednu tretinu z celkovej spotreby ovocia. Zvyšné dve tretiny dováža. Tohto roku bude ovocie, či už domáce alebo dovozové, drahšie. O koľko, to ukáže ešte priebeh vegetácie. Do leta i jesene je ešte ďaleko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ovocinári #ovocie #mráz
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku