Biológ Pokorádi: môžeme testovať lacnejšie

, 03.04.2020 12:00
Jaroslav Pokorádi
Jaroslav Pokorádi pri práci v laboratóriu. Autor: ,

Slovensko by mohlo testovať koronavírusové ochorenie COVID-19 efektívnejšie, rýchlejšie a za menej peňazí. Denne by sa dalo urobiť až 5-tisíc testov, a to podstatne lacnejšie, ako ich robia súkromné laboratóriá. Namiesto 48 eur sa dajú urobiť za 18 eur. Tvrdia to odborníci na molekulárnu genetiku a biológiu Jaroslav Pokorádi a Radoslav Židek.

Jaroslav Pokorádi sa považuje za človeka milión, jedného z davu obyčajných ľudí. Je nestraník, vďaka vzdelaniu a vášni pre molekulárnu biológiu človek pracujúci vo výskume, ktorý vždy veril a verí len tomu, čo si môže overiť. "Teraz však vidím, že majitelia súkromných laboratórií môžu aj s posvätením vlády nezaslúžene zarobiť milióny na testovaní koronavírusu. Je to priživovanie sa na ľudskom strachu a nešťastí, tobôž, keď sa dá testovať s nákladmi o dve tretiny nižšími, ako si pýtajú títo podnikatelia,“ vysvetľuje molekulárny biológ Jaroslav Pokorádi.

Nie ste virológ, ale molekulárny biológ, ktorý sa zaoberá andrológiou, teda problémami neplodnosti, vo vašom prípade najmä zvierat. Teraz namietate testovacie postupy. Nefušujete náhodou niekomu do remesla?

Nemyslím si. Ochorenie COVID-19 sa dotýka každého z nás a biologické vedy sú čoraz multidiscipli­nárnejšie. Prekrývajú sa, čo umožňuje hľadať rýchlejšie a efektívnejšie postupy aj pri riešení takého tvrdého orieška, akým je v súčasnosti koronavírus. Mojou dlhoročnou kolegyňou z výskumu je skvelá česká doktorka Soňa Peková. Kým ja som vyštudoval SPU v Nitre, ona medicínu v Hradci Králové. A dokážeme výborne a efektívne spolupracovať.

Kde ste našli spoločnú platformu?

V niečom sú naše osudy podobné – po rokoch, prejdúc rôznymi životnými peripetiami, sa jej aj mne podarilo vybudovať súkromné laboratórium opierajúce sa o molekulárnu genetiku. Konzultácie so Soňou Pekovou mi pred časom umožnili rozlúsknuť príčinu neplodnosti býkov, inak tu sa skrýva aj kľúč k riešeniu mužskej neplodnosti. Teraz, keď na celý svet zaútočila pandémia koronavírusu, Soňa Peková vzala rozum do hrsti a vyvinula skrátenú genetickú metódu, ako identifikovať a kvantifikovať množstvo vírusu SARS-CoV-2. Tzv. Pekovej protokol je geniálne jednoduchý. Svoju metódu ponúkla bez nároku na akúkoľvek odmenu laboratóriám od Ameriky po Rusko, každému zadarmo. Prečo to nevyužiť?

Presnejší obraz o postupe koronavírusu by sa...
Presnejší obraz o postupe koronavírusu by sa podľa Jaroslava Pokorádiho získal, keby slovenské testovacie pracoviská využili skrátenú a lacnejšiu genetickú metódu. Autor: Pravda, Ivan Majerský

Peková má laboratórium molekulárnej mikrobiológie, kde vyšetruje zvieratá aj ľudí. Vraví, že kombinuje obe vetvy medicíny ako dve brandže jedných a tých istých nožničiek. Myslíte si, že práve to jej umožnilo nájsť cestu ku skráteniu genetického testu?

Nákazy zvierat a ľudí sa prekrývajú, Soňa Peková to okamžite pochopila a ako povedala, nový vírus okamžite pridala do výskumného portfólia svojho laboratória. Teraz sa veľa hovorí o pozadí koronavírusu. Pochádza z nášho ľudsko-zvieracieho prostredia, nemožno to od seba oddeliť, so zvieratami sa denne v nejakej podobe stretávame. Pekovej prínos spočíva najmä v tom, že našla spôsob, ako zjednodušiť a zlacniť testovanie. Ukázala sa ako neskutočná altruistka, keď ho ponúkla na bezplatné využitie. Mňa rozčúlilo, keď som sa dozvedel, že slovenské súkromné laboratóriá si s požehnaním vlády pýtajú za test 48 eur. To ma štve.

Iba štve? Čo ste podnikli, aby sa niečo zmenilo na prístupe a spôsoboch testovania?

Vážim si očistný kurz nového premiéra Igora Matoviča. Od chvíle, čo sa ujal vlády, rozpráva, že štát musí lepšie hospodáriť s verejnými prostriedkami. Tak som mu na Instagram, čo je dnes najrýchlejší spôsob komunikácie, napísal, že by sme v boji proti koronavírusu mali využiť aj metódu, ktorú objavila doktorka Peková. Mohli by sa jej totiž ujať aj ďalšie prístrojovo dobre vybavené laboratóriá na Slovensku, o ktorých možno z nejakého dôvodu krízový štáb nevie.

Dostali ste od premiéra nejakú odpoveď?

Nie. Nečudujem sa, je zavalený množstvom problémov. Keď však denne počúvam, ako znova a znova rozpráva o hospodárnom vynakladaní peňazí, tak si vravím, čo tam dočerta robí štáb ľudí okolo neho, keď si nevedia spomenúť na Pekovej účinnú a lacnú metódu.

V čom je vlastne jednoduchosť a účelnosť spôsobu testovania, ktorý navrhla Soňa Peková?

Najdôležitejšie je objaviť v testovanom materiáli identitu vírusu, teda jeho ribonukleovú kyselinu (RNA). Kým test WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) sekvenuje skoro celý úsek RNA zdĺhavo, Soňa Peková našla špecifický úsek vírusu typický pre ochorenie COVID-19. Preto sa nemusí skúmať celý genóm vírusu, ale stačí sa zamerať len na jeden malý úsek reťazca, práve to urýchľuje celú genetickú metódu výskumu obávaného koronavírusu.

Kratšie, tuším to trvá päť hodín, znamená aj lacnejšie?

Zlacnenie spočíva nielen v úspore času, ale predovšetkým v tom, že sa používajú lacnejšie ingrediencie nevyhnutné na genetickú detekciu koronavírusu. Metódu, ktorú navrhla Peková, vedia používať aj slovenskí doktorandi, všetky univerzity, genetické a veterinárne laboratória, rôzne ústavy, pretože takýmto spôsobom diagnostikujú aj iné veci, ktoré spôsobujú rôzne choroby u ľudí a zvierat.

Je to také jednoduché?

Jednoduché pre tých, čo majú potrebné technologické vybavenie. Ide o to, aby dané pracoviská mali prístroje tzv. termocyklery. Tie sa okrem iného používajú aj na detekovanie HIV vírusu. Ešte na začiatku svojej kariéry som robil pre jednu biotechnologickú firmu a vtedy sme zavádzali novú technológiu RT PCR – namnoženie a identifikovanie DNA vírusu v konkrétnom čase. Podľa mojich znalostí je na Slovensku k dispozícii v tejto chvíli nevyužívaných viac ako 30 termocyklerov, ktoré by mohli pracovať pri detekcii vírusu, oprúc sa o Pekovej skrátenú genetickú metódu identifikácie.

Jedno sú prístroje, schopnosť a ochota s vervou sa pustiť do práce a druhé ingrediencie nevyhnutné na testovanie. Spomeňme si na to, že Slovensku stále chýbajú súbory na realizáciu testov. Ako si poradiť s týmto problémom?

Médiá aj premiér ustavične hovoria o súboroch, ktoré sú nevyhnutné na testy. O čo vlastne ide? Pri Pekovej metóde si treba jednotlivé ingrediencie namiešať, vyrobiť takrečeno vlastnými rukami. Ide o materiál a látky, ktoré predávajú biotechnologické firmy. Nemocnice a laboratóriá sú naučené robiť s kitmi. To znamená, že dostávajú škatuľku s hotovými prípravkami. Práca s nimi je veľmi jednoduchá, je to akoby skladačkový nábytok. Lenže kity sú drahé, pretože ich namiešala nejaká komerčná farmaceutická firma. Ak by sme si ingrediencie vyrobili sami, bolo by to podstatne lacnejšie.

O koľko?

Vyžiadal som si protokol doktorky Sone Pekovej, kde je uvedený postup, ako si počínať. Poskytol som ho kolegovi Radoslavovi Židekovi, ktorý je súdnym znalcom v oblasti molekulárnej genetiky, a požiadal som ho, aby položku po položke ocenil. Vyšlo mu, že ingrediencie a ostatný spotrebný materiál na jeden test by nestáli viac ako 5 až 9 eur v závislosti od dodávateľov. Ak k tomu prirátame aj cenu práce a primeranú podnikateľskú maržu, potom sa dostaneme na cenu jedného testu 15 až 18 eur. Nie sme takí bohatí, aby sme platili za testy 48 eur, ako si pýtajú súkromné laboratóriá. Je to prehnane vysoká cena a jedno z laboratórií si za test od samostatne zárobkovo činných osôb žiada dokonca 70 eur. Neviem, kde na to prišli, považujem jedny aj druhé ceny za úžernícke.

Ak majú byť testy lacnejšie, treba si vlastnými rukami pripraviť testovaciu "polievku“. Zabudli sme v našich laboratóriách "variť“?

Testovanie je prejavom istej samozrejmej laborantskej zručnosti. Používanie diagnostických súborov je prejavom pohodlnosti z čias hojnosti, inokedy sú zasa predpísané kity na nejakú chorobu. Koronavírus uvrhol celú spoločnosť, ekonomiku prakticky do vojnového stavu. V nemocniciach a na ďalších pracoviskách bol vyhlásený núdzový stav. Ten si vyžaduje neštandardné riešenia. Postupy z mierových čias neplatia.

Čiže sa prihovárate za priamočiare riešenia?

Rozhodne postup, ktorý navrhla Soňa Peková, situáciu uľahčí, preto ho treba využiť, a nie hľadať dôvody, prečo ísť drahšou cestou. Keď to zjednoduším, nemáme teraz na to, aby sme chodili do reštaurácie a dávali si tam porciu viedenského rezňa so zemiakovým šalátom za desať eur, keď si ho doma vieme pripraviť z nakúpených surovín za dve eurá. Súkromné laboratóriá pritom použijú práve lacnejší spôsob testovania a vypýtajú si za test cenu prvotriednej reštaurácie. Ako človeku, ktorý vidí do zázemia testovania, sa mi to bridí. Nebudem ticho.

Keď doktorka Peková zverejnila v Česku jednoduchý spôsob testovania, obvinili ju z toho, že zle odoberala vzorky, že nemala zmluvu s poisťovňami, dokonca že je nakazená a má byť v karanténe. Neobávate sa, že si vás podajú obdobným spôsobom?

Tu nejde o mňa, nech si ma lustrujú, ja som nezávislý, nemám nad sebou žiadnych vedúcich. Dnes práve laboranti, ktorí svoje remeslo, prácu ovládajú, môžu pomôcť spoločnosti ušetriť zdroje. Hospodárska kríza, ktorú spúšťa koronavírus, je za dverami. Zíde sa nám každé euro, čo ušetríme.

Podľa vás je teda najvyšší čas osloviť všetky pracoviská, ktoré sú schopné testovať, a to poctivo, efektívne, nezištne?

Nepochybne treba zaplatiť za prácu, ale som proti tomu, aby štát platil premrštené ceny. Ľudia, ktorí pracujú v štátnych laboratóriách a vo výskumných pracoviskách, nedostanú nič. Prečo majú ryžovať zo súčasnej situácie súkromné laboratóriá, pýtajúce za test takmer trojnásobne viac?

Kto by sa teda mal zapojiť do testovania?

Nedávno dobudovali v Nitre pri SPU Agrobiotech za viac ako 25 miliónov eur z prostriedkov štátu a EÚ. Aj na Univerzite Konštantína Filozofa je dobre vybavené laboratórium prírodovedeckej fakulty. Takýchto pracovísk je oveľa viac, predpokladám, že sa ozvú. Alebo si zoberme dva výborne vybavené ústavy Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne a vo Zvolene. Sú tam fundovaní ľudia, ktorí vedia robiť s biohazardom, teda s nákazlivým biomateriálom. Keď si vedeli poradiť s testami na africký mor ošípaných a inými tvrdými orieškami, prečo majú zaháľať? Ostatne si myslím, že členmi krízového štábu, ak tam doteraz nie sú, by mali byť aj profesionáli z veterinárnej správy a, samozrejme, molekulárni biológovia, genetici. Práve títo odborníci majú cenné praktické skúsenosti s vírusovými nákazami, ktoré treba využiť.

Ako však prakticky zapojiť tieto doteraz nevyužité kapacity? Majú tam vari chodiť zástupy chorých?

Prečo by mali? Veď je to už dobre vymyslené. Pred každou okresnou nemocnicou sú predsa odberné miesta. Do samotných laboratórií príde už v plastikovom obale vzorka, čiže človek sa nedostáva do kontaktu s pacientom. Ak máme v každom okresnom meste nemocnicu, kde vieme robiť zber vzoriek, vari nie je problém distribuovať ich na všetky pracoviská, ktoré sú po celom Slovensku.

Keby začali pracovať všetky potenciálne využiteľné pracoviská, koľko ľudí by sa mohlo za deň otestovať?

Odhadujem, že na Slovensku by sme vedeli urobiť nie dve- či tritisíc vzoriek, ale päťtisíc, ak to bude žiaduce.

A je to žiaduce? Premiér už uvažuje ako o krajnom riešení o dvojtýždňovom vypnutí celej krajiny a uvrhnutí celej spoločnosti do superkarantény…

Ako biológ si myslím, že to je najkrajnejšie z možných riešení, skôr prichodí zmeniť technológiu vyšetrovania ľudí potenciálne nakazených vírusom a odlíšiť ich od ľudí, ktorí nie sú pozitívni na vírus.

Ide teda o iný systém, o zmenu prístupu k testovaniu koronavírusu?

Nemá význam horúčkovito testovať celú populáciu. Predstavme si, bol som testovaný, že som negatívny, medzitým som bol v obchode, kde som mohol chytiť koronavírus. Lenže kto bude testovať ľudí dva, tri, štyri razy? Nik. Primárne by sa žiadalo testovať isteže chorých, ale najmä všetkých, ktorí sú v prvej línii. Teda lekárov, sestričky, čerpadlárov, predavačky v obchodoch, tých čo prichádzajú za deň do kontaktu s viac ako desiatimi cudzími ľuďmi, tam je potenciálne riziko, a nie mapovať celoplošne republiku. Ešte sa nám peniaze zídu. A už vonkoncom by som hore-dole nepreháňal na testy dôchodcov.

Jaroslav Pokorádi (43 rokov), absolvent SPU v Nitre, aplikovaný biológ, má doktorát z genetiky zvierat a molekulárnej genetiky, už druhý rok pracuje v Animal Reproduction Centre (Reprodukčné centrum zvierat). Táto súkromná spoločnosť združuje špecialistov, ktorí sa venujú reprodukcii, chirurgii, embryológii všetkých zvierat od chránených druhov až po hospodárske zvieratá. Spolupracuje s environmentálnymi organizáciami. Pokorádi sa metódou kryokonzervácie podieľal na zachovaní spermií vlka dravého alebo kamzíka vrchovského tatranského. Je zástancom širokej kooperácie všetkých biologických disciplín. Ich súčinnosť môže prispieť k potlačeniu pandémie koronavírusu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#testy #koronavírus #jaroslav pokorádi
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku