Nahráva tomu aj pretrvávajúca platová nerovnosť. Áno, aj v roku 2020 zarábajú Slovenky priemerne o pätinu menej ako ich mužskí kolegovia. Zodpovedné sú však za to aj pretrvávajúce stereotypy. Je tak zrejmé, že rodovej rovnosti uštedrí súčasná situácia ďalšiu ranu.
„S manželom už dva týždne kvôli karanténe obaja pracujeme z domu. Zavreté vnútri však s nami ostali aj naše tri deti, s ktorými treba vypracovávať zadané školské úlohy a precvičovať to, čo nám posielajú ich tréneri gymnastiky a klavíra,“ hovorí čitateľka denníka Pravda Jana, ktorá pracuje ako účtovníčka.
Keďže jej manžel má časovo náročnejšiu prácu, stíhať svoje pracovné povinnosti a venovať sa pritom deťom ostáva na nej. „S upratovaním mi občas cez víkend pomohla pani, ktorej sme platili. Teraz to však možné nie je, a tak pomedzi všetko ostatné ešte aj udržujem poriadok,“ dodala Jana. Nie je však jediná.
Domáce práce na dennom poriadku
Skutočné dáta ukazujú, že ženy už pred vypuknutím nákazy venovali prácam v domácnosti a starostlivosti o rodinu trikrát viac času ako ich partneri. Vyplýva to zo štatistiky UN Women, organizácie OSN na podporu rodovej rovnosti. V súčasných podmienkach, keď chorých pribúda a deti sú zavreté doma, sa však takto strávený čas rapídne znásobí. Platená pracovná sila nepripadá do úvahy. Karanténa dala podobným riešeniam stop.
V rodinách, ktoré sa ešte stále riadia tradičnými stereotypmi, sa situáciám ženám môže skomplikovať. „Tu možno čakať, že aj zodpovednosť za vzdelávanie zostane na matkách,“ povedala profesorka Katedry politológie Univerzity Komenského Darina Malová. Všetko podľa nej závisí od toho, ako bola deľba povinností v rodine nastavená pred vypuknutím výnimočného stavu.
Prepúšťaniu sa ženy nevyhnú
Ak budú krízové opatrenia trvať dlhšie, k núdzovým riešeniam a znižovaniu stavov pristúpi veľká časť zamestnávateľov. "Ťažko povedať, ktorého pohlavia sa to dotkne viac, ale predpokladala by som, že to budú ženy. A to z toho dôvodu, že častejšie budú zostávať na OČR alebo jednoducho doma s deťmi,” povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Až tu sa môže preukázať skutočné znevýhodnenie. V odboroch ako turizmus, hotelierstvo, gastronómia, administratíva či opatrovníctvo, ktoré práve teraz zažívajú ťažké časy, totiž pracuje 57 percent žien. V prípade administratívy a sociálnej starostlivosti tvoria ženy až 70 percent pracovnej sily. Ak zamestnávatelia pristúpia k šetreniu, môže sa tak stať práve na ich úkor.
Slobodné matky si budú musieť vybrať
Najhoršia situácia však hrozí slobodným matkám. Naša čitateľka Diana, ktorá pracuje na HR oddelení nadnárodného korporátu, tiež pracuje z domu, no prácu nestíha. „Nedokážem suplovať učiteľov, stíhať svoje zamestnanie a vtesnať do toho ešte aj starostlivosť o domácnosť,“ povedala. Na výber však nemá, je slobodná matka. Ak sa situácia čoskoro nezlepší, bude musieť ísť na polovičný úväzok alebo si kvôli dieťaťu hľadať menej náročnú prácu. V čase pandémie je to však takmer nemožné.
Slobodných matiek je podľa Eurostatu na Slovensku takmer 5-krát viac ako slobodných otcov. V hlavnom meste, kde slobodný rodič tvorí 23,3 percenta všetkých rodín s deťmi, je pomer takmer rovnaký. Väčšina z nich si tak bude musieť vybrať medzi starostlivosťou o dieťa a prácou. "Ako jediné musia zabezpečovať celý príjem rodiny. V ich prípade je oveľa náročnejšie všetko zvládať, ak musia ostať doma s deťmi a klesne im príjem,” povedala analytička Glasová.
Politologička Malová však nevidí veci až tak čierno-bielo. "Nemám rada iba negatívne scenáre, keď uvažujeme o rodových vzťahoch. Samozrejme, je možné, že sa ekonomická situácia žien zhorší viac ako situácia mužov. Buďme však realisti, závisí to najmä od toho, kto príde o prácu,“ povedala. Aj keď pripúšťa, že častejšie sú to ženy.