Výpoveď a nižšia pláca – dva strašiaky pokrízových rokov sa môžu poľahky vrátiť

, 28.03.2020 06:00
muž, zúfalstvo, nezamestnanosť
Hrozba straty zamestnania začína trápiť čoraz viac Slovákov. Autor:

Desať rokov po kríze čoraz viac ľuďom hrozia výpovede zo zamestnania. Namiesto pozvoľného brzdenia tu máme rázne zastavenie slovenského hospodárstva. Nateraz plnia úrady práce len ľudia, čo sa po prepuknutí nákazy vracajú zo zahraničia. Nebudú, zdá sa jediní. Vláda otáľa s ekonomickými opatreniami, firmy tak nevedia dokedy si budú môcť svojich ľudí udržať.

Pre koronavírus sa vo veľkom vracajú z cudziny čašníci, kuchári či zamestnanci tamojších hotelov. Na úradoch práce pravdepodobne skončia aj Slovenky starajúce sa o dôchodcov v susednom Rakúsku a Nemecku. Problémy majú aj ľudia, čo dochádzali za prácou do niektorého z okolitých štátov.

Jedným z nich je aj náš čitateľ Pezinčan Peter. Ten dlhé roky pracoval ako čašník v neďalekej Viedni. No po vypuknutí pandémie sa na Slovensko vrátil. "Zo dňa na deň som zostal bez práce aj bez príjmu a nezostalo mi nič iné ako sa prihlásiť na úrade práce,“ hovorí Peter. Zatiaľ žije zo svojich úspor a márne hľadá akúkoľvek prácu. Vidí to však beznádejne, má totiž nad 50 rokov.

Zďaleka nejde o výnimku. "Podľa informácií z úradov práce zaznamenávame zvýšený záujem o evidenciu hlavne od klientov, ktorí sa vrátili zo zahraničia,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová. Presné čísla za marec budú podľa nej známe ku koncu apríla. Stačí sa však pozrieť na tisíce ľudí, čo v cudzine pracujú. Podľa posledných štatistík robilo koncom roka v zahraničí vyše 120 tisíc Slovákov.

Vyhliadky na trhu práce nevidia veľmi optimisticky ani analytici. Aj keď ešte zďaleka nehovoria o takých prepadoch ako v krízových rokoch. "Zatiaľ predpokladáme v tomto roku nárast miery nezamestnanosti na 7,8 percenta, pri prepade zamestnanosti o 2,2 percentá,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Tento vývoj by mal byť podľa nej dočasný. Už v budúcom roku očakáva analytička postupné zlepšovanie na trhu práce. Všetko však stojí a padá na tom, aké opatrenia pre ekonomiku dá dokopy nová vláda.

Dobrou správou je, že momentálne príliš neklesá počet voľných pozícií. Firmy tak stále nevedia obsadiť 92 300 pracovných miest. No pre prichádzajúcu recesiu počítajú úrady práce aj s poklesom neobsadených pracovných pozícií. "Nemusí to však byť dramatický pokles, pretože v súčasnosti zamestnávatelia už predtým nahlásené voľné pracovné miesta neobsadzujú, takže zostávajú evidované ako voľné,“ povedala za Ústredie práce Lukáčová.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Autor: SHUTTERSTOCK

Firmy bijú na poplach

Otázne je ako dlho dokážu firmy platiť svojich ľudí pri vypnutej ekonomike. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) rokoval so zamestnávateľmi vo štvrtok. Balík 50 opatrení by mal byť podľa neho predstavený, v čo najkratšom čase.

Firmy však varujú, že treba okamžite konať. "Mnohým stredným a malým podnikom totiž už začína dochádzať hotovosť a chýbajú im peniaze na povinné platby štátu,“ povedal tajomník Republikovej únie Vladimír Hošták. Bez ráznych opatrení tak môžu podnikatelia siahnuť ku krajnému riešeniu. A začnú prepúšťať. Na opatrenia z dielne ministerstva financií čakajú podniky už týždeň.

Zatvoriť fabriku je podľa viceprezidenta Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky Juraja Borguľu relatívne ľahké. Obrovským problémom však bude opätovné rozbehnutie výroby. "Ak totiž dnešné ťažké časy neprežijú všetci dodávatelia, jednoducho nebudete mať súčiastky a v optimálnom prípade budete naplno vyrábať až o tri mesiace,“ povedal Borguľa.

Problémy majú zamestnanci aj živnostníci

O svoje miesto sa bojí aj manažérka Maťa Holičová zo Skalice. A to aj napriek tomu, že ide o špecializovanú pozíciu v priemyselnom podniku v českom Uherskom Ostrohu. Prácu tam našla ešte vlani, pričom dochádzanie autom bolo bezproblémové. "Ak pandémia bude trvať príliš dlho, určite skončím ako nezamestnaná na úrade práce,“ hovorí Holičová. Po prepuknutí pandémie totiž musela ostať v karanténe, keďže koronavírus sa potvrdil u jedného z jej českých kolegov. A hoci sa u nej počas dvoch týždňov neprejavili žiadne príznaky, do práce sa vrátiť aj tak nemôže. Cez hranice pustia len zdravotné sestry alebo ošetrovateľky. "Rovnakí problém majú aj moji štyria slovenskí kolegovia a vo firme nevedia, či nás majú prepustiť alebo počkať, kým sa situácia upokojí,“ hovorí Holičová.

Problémy s výpadkom príjmu pociťujú aj živnostníci. Taký je aj príbeh Tomáša Martausa, ktorí koncom minulého roka otvoril súkromnú jazykovú školu. "Našťastie tu v Čadci stojí prenájom jednej učebne len 60 eur za mesiac. Štátom nariadené zatvorenie jazykovej školy preto pre mňa nepredstavuje vážne finančné problémy,“ dodal Martaus. Žiť však musí z úspor. Otázne je dokedy mu vydržia. V najhoršom prípade počíta, že svoju jazykovú školu opäť otvorí na jeseň tohto roku. Pomôcť drobným podnikateľom v ťažkých časoch plánuje aj ministerstvo práce. Aktuálne sa pracuje na programoch, ktoré živnostníkom pomôžu prekonať prichádzajúce ťažké časy, ak budú podnikať aj po skončení pandémie.

Opatrovateľky zostali skrátka

Na dvojtýždňové turnusy chodia opatrovať starých ľudí do nemecky hovoriacich krajín desaťtisíce slovenských žien. Jednej z nich, čerstvej dôchodkyni Vierke Jankovičovej z Partizánskeho, navrhoval zamestnávateľ ešte minulý týždeň prejsť hranice pešo. Na druhej strane ju malo čakať auto. Jankovičová sa vo Viedni stará o 92 ročnú invalidnú dôchodkyňu. Vrátiť sa však nemieni. "Neplánujem riskovať svoj život kvôli bohatej rakúskej dôchodkyni, ktorej nebohej manžel vlastnil papierenskú fabriku a tak si môže dovoliť zaplatiť aj domácich ľudí,“ hovorí Jankovičová. Navyše pravidlá sa medzičasom sprísnili. Aktuálne môžu ísť do Rakúska len ľudia pracujúci maximálne 30 kilometrov od hraníc.

Pre veľké množstvo Sloveniek je opatrovanie v Rakúsku jediným príjmom. V závislosti od rodiny si opatrovateľka vie za dva týždne zarobiť od 800 do 1 200 eur. "Ja mám dôchodok, ale pre ženy bez iného príjmu, bude veľmi ťažké vzdať sa týchto peňazí. Hlavne, keď na Slovensku nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti a zo dňa na deň odstanú odkázané na sociálne dávky,“ hovorí Jankovičová. Aktuálne žena s jedným dieťaťom má nárok na dávku v hmotnej núdzi len vo výške 126,20 eura za mesiac.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prepúšťanie #nezamestnanosť #kríza #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku