Vyhliadky ekonomiky totiž nevyzerajú ružovo. Čo-to naznačili aj scenáre vývoja na tento rok, ktoré v utorok zverejnila Národná banka Slovenska. Tá počíta s prepadom ekonomiky o šesť až takmer desať percent. Pričom bez práce môže zostať 75– až 130-tisíc ľudí.
Čiernym scenárom sa tak hotelieri a potravinári chcú vyhnúť. Práve v týchto dvoch sektoroch by to výmena ľudí mohla fungovať. Pretože by išlo o dohodu medzi firmami – na jednej strane tými, čo majú prebytok ľudí a na druhej tými, ktorí ich akútne hľadajú. "Je dôležité, aby ľudia z najviac postihnutých sektorov hľadali prácu v sektoroch, kde je ešte relatívne vysoký dopyt po pracovnej sile,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak.
Situáciu v poddimenzovanom potravinárskom sektore to vyrieši len dočasne, pripomína analytička spoločnosti Wood&Company Eva Sadovská. Po doriešení pandémie by sa totiž ľudia vrátili späť do svojej práce. „Išlo by o dočasné vypožičanie si ľudí pracujúcich v reštauráciách či hoteloch,“ povedala Sadovská.
Ľudia pracujúci v cestovnom ruchu totiž môžu zostať bez práce aj niekoľko štvrťrokov. "Kým hotely a reštaurácie sú kvôli aktuálnym opatreniam v súvislosti s COVID-19 zatvorené a ich zamestnanci sú doma, potravinárske reťazce sú na tom opačne a pasujú sa s nedostatkom pracovnej sily,“ hovorí analytička. Nepriaznivo na ne doľahlo aj zatvorenie škôl. Jeden z rodičov totiž musí zostať s maloletým dieťaťom doma.
V potravinárstve chýbajú podľa prezidenta Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenska Mareka Harbuľáka rádovo stovky či tisícky zamestnancov vo všetkých oblastiach potravinárskej výroby. „V ponuke sú pracovné pozície od mäsiarov vykosťovačov cez operátorov výroby na potravinárske linky až po predavačov pokladníkov,“ povedal.
"Pracovná sila chýba vo všetkých potravinárskych odvetviach, pokles pracovnej sily je na úrovni 10 až 20 percent,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová. Preto sa môže stať, že človek, ktorý pracoval v hoteli či v reštaurácii bude môcť po novom pracovať ako predavač či pokladník v potravinách.
Dohoda je už na svete
"Iniciatíva prišla od potravinárov v čase, keď sme diskutovali s ďalšími zamestnávateľskými organizáciami o dopadoch opatrení proti nákaze na zamestnanosť v niektorých sektoroch,“ hovorí Harbuľák. Pre obmedzenia, ktoré prijal Ústredný krízový štáb, evidujú potravinárske podniky znížený počet zamestnancov.
Harbuľák tvrdí, že táto výmena by bola len na obdobie niekoľkých týždňov vývoj celkovej situácie s ochorením koronavírusom. Zaváži aj ekonomická situácia podnikov a to, ako bude vyzerať situácia o mesiac či dva.
Striedanie zamestnancov medzi podnikmi by mohlo prebehnúť bezproblémovo. Zamestnanci v cestovnom ruchu musia spĺňať porovnateľné požiadavky ako tí v potravinárskych podnikoch. A to vlastníctvo zdravotného preukazu a znalosť hygienických predpisov.
Bez novej pracovnej zmluvy
Zamestnanci nové pracovné zmluvy podpisovať nebudú. "Zamestnanci majú svoje pracovné zmluvy u zamestnávateľa, ktorý sa po dohode so zamestnancom rozhodne takzvane zapožičať zamestnanca inému zamestnávateľovi,“ hovorí Harbuľák. Pôjde tak o dočasné pridelenie zamestnanca, dodáva.
Pracovný pomer ako taký sa nezmení, vysvetľuje Venhartová. "Zamestnancovi pôjde výplata od jeho pôvodného zamestnávateľa a po skončení dohodnutého obdobia dôjde k finančnému vyrovnaniu medzi zamestnávateľmi formou faktúry,“ hovorí.
Rezerva len na dva mesiace
Koronavírus už riadne trápi živnostníkov aj drobných podnikateľov. Financie má viacero z nich len na dva mesiace. Ukázala to analýza agentúry Ipsos.
Viacerých podnikateľov sa dotklo obmedzenie spoločenského života, pociťujú to napríklad taxikári, reštaurácie, produkčné spoločnosti, ale aj mnoho ďalších. „Súčasnú situáciu živnostníci vnímajú ako danú, bez akejkoľvek možnosti ju ovplyvniť,“ povedal riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský. Jediné, čo môžu urobiť, je rešpektovať nariadenia vlády, zostať doma bez možnosti zarábať peniaze a čakať, ako sa situácia vyvinie.
Ťažkú hlavu robí firmám aj neistota ohľadne budúceho vývoja situácie. A to, ako dlho takýto stav potrvá. Najväčším problémom je nedostatok finančných rezerv. Nie všetci totiž ich totiž majú. Podnikatelia a živnostníci tiež vnímajú výrazné zastavenie ekonomiky. Uviedli, že na odber idú len určité druhy tovarov, ako sú potraviny a dezinfekcia. Očakávajú preto konkrétne riešenia a pomoc od štátu.
Pozastavenie platenia odvodov vnímajú len ako čiastočnú pomoc. Niektorí podnikatelia označili toto opatrenie za odkladanie problému. Za pomoc by považovali odpustenie týchto odvodov a finančné dotácie.