Triumf slovenských vinárov v Paríži

Svetová metropola krásnych umení Paríž vzdala veľký hold slovenskému vínu. Na 26. ročníku Vinalies Internationales Paris malo Slovensko hneď po Francúzsku druhú najvyššiu účasť (218 vín) a premenilo ju na doteraz nevídaný zisk 29 zlatých a k tomu 48 strieborných medailí. Pre medzinárodných degustátorov už nie je Slovensko neznámou krajinou, ale stredoeurópskou pokladnicou originálnych vín.

17.03.2020 10:00
debata (1)
Najúspešnejší slovenský vinár v Paríži Martin... Foto: Pravda, Robert Hüttner
Najúspešnejší slovenský vinár v Paríži Martin Pomfy získal 5 zlatých medailí. Najúspešnejší slovenský vinár v Paríži Martin Pomfy získal 5 zlatých medailí.

Parížska vinárska súťaž stojí najvyššie v kategórii medzinárodných konkurzov. Sú to celosvetové vinárske majstrovstvá s účasťou špičkových vín od Čile po Austráliu a Nový Zéland, od Kalifornie po Japonsko, nehovoriac o tradičných európskych vinárskych veľmociach na čele s Francúzskom.

Víno so zlatom či striebrom z Paríža má certifikát unikátneho delikátneho nápoja, ktoré očarilo najväčších svetových znalcov vína. Tento certifikát sa zrodil v súboji najlepších vinohradníckych terroirov sveta, vinárskych škôl, globálneho, národných aj individuálnych prístupov k tvorbe vína. Ak sa Slovensko v tejto konfrontácii výrazne presadilo, veď hneď po Francúzsku získalo druhý najvyšší počet medailí, svedčí to o výnimočnom vinohradnícko-vinárskom a ľudskom potenciáli malej krajiny.

Rozpoznateľný slovenský gén

Priamym svedkom výnimočného úspechu slovenských vinárov bola Edita Ďurčová, veľká propagátorka slovenského vína, vynikajúca medzinárodná degustátorka, ktorá sedela v komisii zloženej z ikonických enológov. Tvorili ju predseda Serge Dubois – prezident Medzinárodnej únie enológov, François Murisier – prezident Svetovej federácie medzinárodných súťaží vína a destilátov VINOFED a Alex Schaeffer – spoluzakladateľ Vinalies Internationales. Po skončení hodnotenia prichádzali k Edite Ďurčovej porotcovia od susedných stolíkov a vraveli: "Edita, ochutnali sme vynikajúce vína z tvojej krajiny.“ Možno práve táto veta vystihuje cestu, ktorú prešlo Slovensko vo víne za posledné tri desaťročia. Krajina sa postupne stáva rešpektovaným a dobre identifikovateľným producentom vín s pečaťou originality územia aj tvorcov, ktorí ho reprezentujú.

Slovensko v medzinárodnej porote degustátorov... Foto: Archív spoločnosti Vinalma
Slovensko v medzinárodnej porote degustátorov zastupovala v Paríži Edita Ďurčová. Slovensko v medzinárodnej porote degustátorov zastupovala v Paríži Edita Ďurčová.

V tohtoročnom slovenskom tíme pútalo na seba pozornosť kvarteto ostrieľaných vinárov na čele s Martinom Pomfym z Vinosadov, ktorý získal päť zlatých medailí. Po tri zlaté medaily vybojovali Chateau Topoľčianky, Víno Peter Matyšák a Villa Víno Rača.

Medzi nositeľmi zlatých medailí nájdeme väčšinu známych slovenských vinárstiev, ale aj nedávno založené podniky, ako sú napríklad Baynach Bojničky neďaleko Hlohovca či Grand Bari z Tokaja. Pozoruhodný výkon podal druhý rok po sebe malý vinár Daniel Šimonovič z Modry, ktorý sa opäť blysol dvoma zlatými, a to za slovenskú klasiku – Rizling vlašský a cuvée z Rizlingu vlašského a Veltlínskeho zeleného.

Tohtoročný Paríž priniesol medzinárodne potvrdenú renesanciu donedávna odpisovaných typických odrôd slovenských vinohradov. Vlašák, veltlín, frankovka predovšetkým v ružovej podobe, ale aj Irsai Oliver sú po Paríži opäť na koni. A spolu s nimi zarezonovali aj menej známe nové slovenské odrody ako napríklad Noria z Víno Dious Horné Orešany alebo Breslava v podaní Martina Pomfyho či Miroslava Petrecha z Belej, ktorý ju začal pestovať na Slovensku ako úplne prvý.

Breslavu, ktorú vyšľachtila Dorota Pospíšilová skrížením Chrupky ružovej s Tramínom a následne s talianskou odrodou St. Maria dÁlcantara, milovníci vína nepoznajú tak dobre ako Devín. Podľa Martina Pomfyho je to však odroda s veľkou budúcnosťou, pretože nie je pestovateľsky taká citlivá ako Devín.

Dobrí navzdory všetkému

Keď sa pozrieme spätne do histórie, zistíme, že súťaž Vinalies Internationales Paris mimoriadne ovplyvňuje smerovanie vína na Slovensku. Vysiela nové podnety, ktoré sa premieňajú na rozvojové trendy. Prvé správy o úspechoch z Paríža prinášal ešte v minulom desaťročí profesor vína Fedor Malík.

Často porovnával výkony dvoch reprezentácií – slovenskej a českej. Nie náhodou Česi systematicky obnovovali vinohrady na Morave, ale aj v okolí Mělníka či Litoměřic, kým na Slovensku sa vinohradnícka základňa rozpadala a úbytok viníc nie a nie dodnes zastaviť. A napriek tomu na Vinalies Internationales víťazili a víťazia v malom česko-slovenskom súboji spravidla slovenské reprezentácie.

To hovorilo a hovorí o osobitých prírodných podmienkach a zdokonaľujúcom sa výkone vinárov. Najväčšou ozdobou prvej slovenskej dekády na Vinalies Internationales bol zisk šampióna Trophée de la Catégorie v ružových vínach, o ktorý sa v roku 2010 postaral trnavský tandem Vladimír Mrva a Peter Stanko.

V roku 2018 získal titul šampióna Jaroslav Ostrožovič za Tokajskú výberovú esenciu. Zvíťazil nielen nad maďarskými konkurentmi, ale porazil aj francúzske likérové vína zo svetoznámej oblasti Sauternes, z povodia Loiry, Alsaska, chýrne sladké vína z Nemecka, Rakúska, Česka, Talianska, Švajčiarska, Grécka a ďalších krajín.

Kľúčový odkaz z Paríža znie, že sme schopní produkovať vína pútajúce v obrovskom oceáne vína pozornosť sveta. Ale ak chceme prežiť, musí aj štát venovať viac pozornosti tým, ktorí mu robia dobré meno ďaleko za jeho hranicami.

Čo vedel už Palugyay

Aj Pomfy stavil na klasické odrody, ako sú vlašák a veltlín. Vína korenia v Malých Karpatoch a reprezentujú ich mineralitu, široký chuťový aj aromatický profil. Ján Krampl z Villa Vino Rača, ktorá má takisto zlato za Rizling vlašský, pripomenul dva momenty: po prvé už Jakub Palugyay a jeho synovia, tvorcovia prvého moderného vína, slávili úspech vo svete s vlašákom. A po druhé, jeho renesanciu spája so súčasným dopytom po ľahkých vínach s jemnou kyselinkou.

Ešte poznámka k červeným vínam. Pomfy triumfoval v Paríži s kabernetmi. Povedal, že dal zbohom nabúchaným svalnatým vínam z ročníkov 2011 a 2012. Najlepšie červené vznikajú bez použitia enologických prípravkov, síry a citlivo sa pracuje s drevom. To nesmie prevážiť nad vínom, všíma si Martin Pomfy.

Tento moment podčiarkla aj Edita Ďurčová. "V Paríži bol zjavný odklon od tvorby tzv. technologických vín. Víno môže byť síce krásne urobené, ale nevedno, či je z Austrálie, Nového Zélandu, Francúzska, Talianska či Slovenska,“ povedala Edita Ďurčová. Dodala, že "zásluhou technológií možno urobiť krásne vína, ale nechceme, aby vyzerali, ako keby ich jedna mater mala“.

Zhrnuté a podčiarknuté, oceňuje sa originalita, miesto zrodu a jedinečná práca s vínom, ktorá v ňom prezrádza ducha krajiny. Ako povedzme Rizling rýnsky z Karpatskej perly.

Slovensko sa výborne prezentovalo aj prírodne sladkými vínami – predovšetkým tvorbou vinárov z Topoľčianok, ale aj Tokaja. Aj vzhľadom na prebiehajúce oteplenie bude ľadové víno čoraz mysterióznejšie. To dokumentoval Jaroslav Ostrožovič Mystériou z roku 2018 a Topoľčianky ľadovým vlašákom rovnakého roku narodenia, keď obe vinice navštívil krstný otec ľadového vína – tuhý mráz.

V Paríži predstavili zaujímavú ružovú raritu Vladimír Mrva a Peter Stanko prostredníctvom odrody Syrah. Tá podobne ako Merlot nie je ešte na Slovensku uznaná, hoci ju dávno pestujú v Rakúsku, Maďarsku aj Česku. Ktovie, na čo ešte čakáme. Medzitým otepľovanie už do viníc predvídavých pestovateľov dostalo aj Syrah. Je z východosloven­ských Ladmoviec. Prvé ružové z tejto odrody a hneď zlaté.

Súťaže milujú vinári aj spotrebitelia

Vinári si niekedy kladú otázku, či má zmysel posielať vína na súťaže. Odpoveď Edity Ďurčovej je jednoznačná: "Vyberajte si súťaže podľa kvality hodnotiteľov a podľa prestíže, ktorú prípadné ocenenie na takejto súťaži môže vínu priniesť. Ak nebude ocenené, aj to je dôležitá odpoveď.“

Táto spätná väzba podľa Ďurčovej jednoznačne vyváži investované prostriedky. A jej odpoveď pre spotrebiteľov? "To, že víno získalo ocenenie na súťaži, kde hodnotia renomovaní odborníci z celého sveta, je známkou kvality a nezáleží na tom, či na fľaši je alebo nie je nálepka s medailou. Ak vinár dokáže svoje úspechy opakovať a ak ich vie dobre odkomunikovať, potom výsledky prestížnych súťaží predstavujú dobrý informačný a orientačný zdroj.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #víno #vinári #slovenskí vinári