"Po rozvode s mužom som zrazu musela šetriť na kúpu nového vysávača. No a na lacnú letnú dovolenku v Bulharsku by som bez pomoci rodičov mohla rovno zabudnúť,“ povedala Katarína Vibošťoková. Tá pritom v hlavnom meste pracuje ako učiteľka anglického a nemeckého jazyka. "Keďže sa chcem venovať synovi, nemôžem si dovoliť zobrať lepšie platenú prácu v niektorej z nadnárodných firiem a musím sa uskromniť,“ dodal Vibošťoková. Štatisticky je na Slovensku ohrozených chudobou 16,3 percenta populácie a v Európskej únií až 21,5 percenta obyvateľov.
Napriek relatívne dobrým číslam domáci sociálny systém zaostáva hlavne pri pomoci rozvedeným ľuďom s deťmi. "Zamestnanosť osamelých rodičov, zvlášť matiek s malými deťmi obmedzuje slabá dostupnosť jaslí ako aj materských škôl. Iba 5 percent detí do 3 rokov veku využíva zariadenia formálnej starostlivosti, čo je najmenej v rámci Európskej únií,“ uvádza sa v Revízií výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Tú vypracoval analytický útvar ministerstva financií známy pod názvom: Hodnota za peniaze. Pre porovnanie v bohatých západných krajinách sú jasle dostupné až 42 percentám detí do troch rokov a v susednom Česku, Poľsku a Maďarsku ich navštevuje 11 percent detí.
V slovenskej ekonomike je najviac nezamestnaných ľudí v prostredí rómskej komunity. Oficiálne štatistiky síce neexistujú, ale odhady niektorých zamestnávateľov hovoria o státisícoch ľudí. Väčšina z nich pritom pracuje na čierno, čím slovenská štátna kasa prichádza o milióny eur. Rast legálnej zamestnanosti v rómskych komunitách môže zvýšiť slovenský hrubý domáci produkt (HDP) o 12 percent do roku 2060. Taký je záver analýzy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá v prípade zvyšovania produktivity práce zamestnaných Rómov počíta v najbližších 40 rokoch so zvýšením príjmov verejných financií o 5 percent HDP.
Podľa štátnych ekonómov musí Slovensko razantnejšie investovať do boja proti chudobe a každý rok treba efektívne minúť 262,8 milióna eur. Väčšinu týchto peňazí má pomôcť k lepšiemu vzdelaniu detí. "Slovenský vzdelávací systém nedokáže dostatočne začleňovať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a nástroje cielené na túto skupinu pokrývajú iba polovicu detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením,“ uvádza sa v Revízií výdavkov.
Práve vzdelanie je pritom kľúčové pri uplatnení aj na bežných robotníckych pozíciách, kde napríklad od frézarov je vyžadovaná schopnosť čítania technických výkresov. V rámci boja s chudobou je potrebné tiež odstrániť doplatky za lieky a viac peňazí investovať do sociálnych pracovníkov reálne pomáhajúcim ľuďom z marginálnych skupín obyvateľstva.
Podľa Revízií výdavkov Slovensko každý rok na sociálne dávky neefektívne minie 13,7 milióna eur. Ide o malé číslo, ktoré je výsledkom nízkych sociálnych dávok. Nezamestnaný mladý človek bývajúci u rodičov má v tomto roku nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,3 eura. V prípade ak má dieťa štát dávku zvyšuje na 126,2 eura. K tejto sume štát ešte prihodí prídavok na dieťa vo výške 24,95 eura.