A to rovno 25-tisíc. Hoci Kollár po kritike pripustil aj kompromis – 16 450 nových nájomných bytov za rok, konečné riešenie však necháva na odborníkov. "V pondelok bude jedno veľké stretnutie, prídu nám poradiť aj ľudia z Rakúska,“ povedal Kollár. Konať sa má v Národnej banke Slovenska za zatvorenými dverami.
Sulík však argumentuje rozpočtom a chýbajúcimi pozemkami. "Nie je kde a za čo postaviť tie byty,“ povedal. Za možné maximum tak líder SaS považuje dve tisícky ročne.
Je vôbec takáto masívna výstavba možná? Za jeden rok určite nie. Veď v najlepších rokoch pribúdali nové nájomné byty maximálne po dvoch tisíckach. V posledných rokoch to bolo výrazne menej. Predvlani to boli necelé dve stovky, vlani ešte menej. Samotné mestá sa do výstavby tiež veľmi nehrnú. Bratislava argumentuje, že nemá pozemky. Tie najlepšie majú v rukách developeri, ostatné sú nevysporiadané. Podobne je na tom aj Banská Bystrica. A určite to nie sú len tieto dve mestá.
"Výstavba 25-tisíc bytov sa dá v horizonte desiatich až pätnástich rokov technicky realizovať,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. Otázne však zostáva, či ide o projekt pre štát – za lepšie riešenie považuje analytik nechať to na súkromné firmy. Štát by pre ne mal pripraviť flexibilnú legislatívu, dodáva Tomčiak.
Ďalším zádrhom sú peniaze. "Výstavba 25-tisíc bytov by stála 2,5 až tri miliardy eur,“ hovorí Tomčiak. Rozhodujúce by tak bolo rozdelenie nákladov medzi štát a záujemcov o novopostavené nájomné byty. Problém však vidí analytik aj v prevode bytov po niekoľkých rokoch na samotných užívateľov – a to za netrhové ceny.
Aj analytička Poštovej banky Jana Glasová považuje plán na výstavbu 25-tisíc nájomných bytov veľmi odvážny. "Najprv by bolo potrebné vyriešiť legislatívne otázky a podporiť zapojenie súkromného sektora do výstavby a prenájmu bytov,“ hovorí Glasová. Zákony by však mali byť nastavené tak, aby výstavba bytov nezaťala príliš veľkú sekeru do štátnej kasy, dodáva. Nateraz totiž firmy o výstavbu nájomných bytov záujem nemajú. "Investori v súčasnosti väčšinou nie sú ochotní byty prenajímať, ale majú záujem ich po dostavaní predať,“ hovorí Glasová. Takto sa im totiž peniaze vrazené do výstavby rýchlejšie vrátia.
Nájomnému bývaniu nenahráva ani mentalita Slovákov. "Ľudia napríklad v Nemecku či Rakúsku nepovažujú vlastnenie bytu za známku nejakého sociálneho statusu,“ hovorí Glasová. Byt si tak radšej prenajmú. Často sa totiž sťahujú za prácou aj stovky kilometrov alebo túžia po cestovaní, a v takýchto prípadoch je vlastný byt záťažou, vysvetľuje Glasová. U nás je takéto niečo v terajšej situácii ťažko možné, keďže nájomných bytov niet.
Roky a roky čakania
Na nájomné byty sa čaká roky. V hlavnom meste je v poradovníku na nájomný byt od mesta vyše päťsto ľudí. To, za aký čas sa žiadateľ k bytu dostane, závisí aj od toho, či je to mladá rodina, čakateľ so špeciálnymi potrebami, alebo senior, vysvetľuje hovorca Bratislavy Peter Bubla. Hlavné mesto má vo vlastníctve a vlastnej správe 878 bytov. Ďalších 1¤036 mestských nájomných bytov je v správe mestských častí. Tie však vlastnia ešte 421 svojich nájomných bytov. Bratislava už robí projekty na rekonštrukcie ďalších viac ako 200 bytov. Stavať sa však nechystá. "Hlavné mesto nemá dostatok voľných plôch vhodných na výstavbu, tie najvhodnejšie sú v rukách developerov,“ hovorí Bubla a dodáva, že okrem toho vlastné pozemky sú vo veľkej miere nevysporiadané.
V Banskej Bystrici sa na byt od mesta čaká dva až päť rokov. Mesto má 314 nájomných bytov. Ani tu sa výstavba nechystá, rovnako ako v hlavnom meste aj Banskej Bystrici chýbajú vhodné pozemky. "Schválili sme výstavbu mestských nájomných bytov na Tokajskej ulici, ktorá sa má začať už tento rok,“ povedal hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek. Ďalších 220 bytov sa stavia na Tehelnej ulici. Už vlani pribudlo 35 bytov na Hlbokej ulici. Mesto ročne postaví okolo 38 až 40 bytov, dodáva Holúbek.
Nižšie mesačné nájomné
Za nájomné byty od mesta či obce sa mesačne platí o stovky eur menej. Pri nájomných bytoch sa cena vypočíta podľa štvorcových metrov a ľudí, ktorí žijú v jednej domácnosti. V porovnaní s výškou komerčných nájmov ide o drobné.
Bývanie v mestskom byte v Bratislave vyjde na 1,80 eura za štvorcový meter. Za menší trojizbový byt tak človek zaplatí len niečo vyše sto eur mesačne. Rátať však ešte treba s poplatkami za energie. Ak však ide o starší byt, skolaudovaný do roku 2001, je nájomné len 1,20 eura za štvorcový meter.
V Banskej Bystrici vyjde nájom za trojizbový byt na 185 eur na mesiac. Za dvojizbový byt sa tu platí 135 eur mesačne. Aj tu treba platiť ešte za služby a energie.
O komerčné nájmy sa ľudia netrhajú
Rast cien na realitnom trhu spolu s prísnejšími pravidlami pre hypotéky zatlačil na ceny na trhu s komerčnými nájmami. Tie tak začali brzdiť. V medziročnom porovnaní ceny nájmov rástli menej ako ceny realít na predaj. Závisí však ako kde. "Na rozdiel od Bratislavy sa ceny nájmov v ostatných krajských mestách zvyšujú výraznejšie a vidíme, že dynamika rastu sa tiež zvyšuje,“ povedali analytici z portálu Nehnuteľnosti.sk.
Kým v roku 2018 vzrástli ceny komerčných nájmov medziročne o štyri percentá, vlani to bolo už len pol percenta. Za dvojizbový byt sa v Bratislave platí mesačne okolo 550 až 600 eur. Často bez energií. Trojizbový byt mimo centra zoženiete priemerne od 650 eur. Ale treba si dať pozor, pretože niektoré nájmy nezahrňujú mesačné poplatky za energie.
Na východnom Slovensku v Košiciach je cena nájmu 2-izbového bytu priemerne od 510 eur. Veľký dopyt po komerčnom nájme je v Trnave, Nitre či v Žiline, kde sa prenájom dvojizbového bytu aj s energiami začína priemerne na hranici 500 eur.