Zdá sa, že ľudia už jednoducho nechcú za prácou toľko cestovať. Po 16 rokoch odišla vlani z Prahy aj Zuzana zo Žiliny. Za všetkým bolo nečakané zvýšenie nájmu za byt. A to o 2 500 českých korún mesačne – teda približne o sto eur, čo značne ukrátilo Zuzanin rozpočet. Problém mala aj s prácou, ktorú práve vtedy menila. Nakoniec sa rozhodla vrátiť. "Na Slovensku mám rodinu aj vlastný byt, kde nemusím platiť nájom. V Žiline som si rýchlo našla aj prácu,“ hovorí Zuzana. Záujem o prácu na Slovensku ukazuje aj štatistika pracovného portálu. Kým v roku 2018 reagovalo na inzerát, ktorý ponúkal prácu na Slovensku, len 15 ľudí, minulý rok ich už bolo podľa portálu Profesia viac ako 17. Hore išli podľa Profesie aj počty domácich ponúk.
A hoci ekonomika začala vlani spomaľovať, trh práce sa udržal hore. Vysoká zamestnanosť tak potiahla aj mzdy. Tie si v minulom roku pripísali rekordných viac ako päť percent.
Trend je jasný
Tento trend potvrdzujú aj najnovšie údaje Štatistického úradu. V treťom štvrťroku 2019 pracovalo v zahraničí na dobu do jedného roka 131,3 tisíca ľudí. Započítaní sú tam aj tí, čo za prácou do cudziny dochádzajú. Až vyše pätiny bolo z Prešovského kraja. V Česku pracovalo v treťom štvrťroku minulého roka na pomer kratší ako jeden rok 30-tisíc ľudí. Medziročne to bolo o 0,3 percenta menej.
A to aj napriek tomu, že počet slovenských zamestnancov v českých firmách sa za posledných desať rokov zdvojnásobil. Podľa českého štatistického úradu a tamojšieho ministerstva práce pracuje v Česku vyše dvestotisíc Slovákov. Čechov je u nás len necelých šesťtisíc. Český trh práce je však už podľa hlavného ekonóma Czech Fund Lukáša Kovandu nasýtený. "Miera nezamestnanosti v Česku klesla vlani úplne na dno. Minuloročná stagnácia priemyselnej výroby obmedzila dopyt po zahraničných pracovníkoch v Česku,“ hovorí.
Menej inzerátov od susedov
Počet pracovných ponúk od českých firiem smerom na Slovensko vlani klesol. Analýza pracovného portálu ukazuje, že v roku 2019 tamojší zamestnávatelia hľadali zamestnancov na Slovensku vo viac ako 10-tisíc inzerátoch. Pred dvoma rokmi bolo zverejnených až viac ako 13-tisíc pracovných ponúk. Aj preto je klesajúci počet reakcií na prácu v Česku podľa Richterovej zarážajúci. "V roku 2019 evidoval portál najnižší počet ponúk za posledné roky,“ hovorí. České firmy hľadali ľudí hlavne na pozície manažér, vodič, obchodný manažér či obchodný zástupca.
Pracovné príležitosti nie sú však jediným lákadlom, prečo sa mladí ľudia rozhodnú odísť zo Slovenska. Vo väčšine prípadov je to aj vysoká škola. Dôvodom odchodu mladých Slovákov do Čiech je aj kvalita vzdelania či možnosť študovať iné študijné odbory, ako sú na Slovensku.
Za lepším zárobkom?
Minimálna mzda v Česku je približne o jednu štvrtinu vyššia ako u nás. Zaváži však aj kurz českej koruny a eura. "Ak Slovák pracuje v Česku a zarába v českých korunách, tak pri oslabení jej kurzu voči euru zarobí v prepočte na eurá menej,“ hovorí analytička Eva Sadovská z Wood & Company. A naopak – v čase, keď je česká koruna silnejšia voči euru, tak Slováci pracujúci v Česku zarobia viac. „Čím väčší výkyv vo vývoji kurzu, tým viditeľnejší dopad,“ dodala. Dnes však kurz nezohráva takú úlohu pri rozhodnutí pracovať v zahraničí.
Slovák zarobí v Čechách priemerne aj 1 500 eur mesačne. Všetko závisí od miesta práce, samotnej práce, ktorú človek vykonáva, a od vzdelania. Pracovať sa dá v gastronómii, ale aj na vysokých pozíciách, kde sú platy rádovo v stovkách tisíc korún.
Ľudí domov láka rozbehnutá ekonomika
Domov sa však vlani vracali Slováci aj z Nemecka, Rakúska či Maďarska. Ukázali to údaje štatistikov. Z Nemecka ich dokonca pri práci na menej ako ročný kontrakt odišlo takmer päť percent – teda vyše dvetisíc ľudí. Z Rakúska ďalšie štyri stovky. Zdá sa, že sa vracajú hlavne kvalifikovaní ľudia. Podmienky v bratislavskom regióne sa už totiž priblížili tým európskym, dôvodí nezaradený poslanec Rastislav Holúbek. Práve tu sa väčšina navrátilcov aj zamestná. Výnimkou je aj podtatranský región, kde sa dá poľahky nájsť práca v cestovnom ruchu, vysvetľuje poslanec. Niektoré regióny už podľa neho bojujú skôr s prezamestnanosťou ako s nedostatkom ľudí. „Firmy tak pôjdu skôr po kvalite. Výhodu tak budú mať hlavne ľudia, čo pracovali v zahraničí a sú zvyknutí robiť na vysokej úrovni,“ hovorí Holúbek. Ďalšia vlna návratov Slovákov sa dá čakať po definitívnom odchode Veľkej Británie z Európy, dodáva – Briti si totiž budú svoje miesta chrániť. V minulom roku na jednu pracovnú ponuku v Rakúsku odpovedalo podľa portálu Profesia priemerne 17 ľudí. Najviac leteli pozície ako vodič, robotník či pomocný pracovník. "Keď sa pozrieme na najobľúbenejšie ponuky práce v Rakúsku, môžeme vidieť, že ide skôr o pozície s nižšou kvalifikáciou,“ sa píše v tlačovej správe Profesie. Na inzeráty maďarských firiem odpovedalo vlani viac ako 18 uchádzačov na jednu pozíciu. Medzi najžiadanejšími boli miesta vodičov, obchodných manažérov či zástupcov.