VIDEO: Predseda správnej rady občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť Peter Robl sa pre Pravdu vyjadril k problematike nájomného bývania
Aká je situácia s nájomným bývaním u nás?
Na Slovensku máme pomerne málo nájomných bytov. Vo verejnom sektore sú ich približne tri percentá. Predpokladám, že ďalšie tri percentá sú byty, ktoré prenajímajú fyzickí vlastníci bytov – teda komerčné nájmy. To je pomerne málo v porovnaní s okolitými krajinami. A aj s európskymi štandardmi, kde podiel nájomného bývania tvorí 20 až 60 percent.
V čom vidíte problém nájomného bývania?
Máme ho jednoducho málo. Čo ovplyvňuje aj mobilitu pracovnej sily. Na Slovensku sú stále regióny s vysokou nezamestnanosťou, kde sú ľudia uväznení ako v pasci. A aj keď vlastnia nejakú nehnuteľnosť, tá má nízku cenu. Ich možnosť presťahovať sa za prácou na sever či na západ je pomerne obmedzená. Preto potrebujeme nájomné bývanie. To umožní ľuďom sťahovať sa za prácou. A tiež meniť bývanie počas života, tak ako sa menia ich životné situácie – mladá rodina, produktívny vek, staroba.
Prečo sa obce u nás nehrnú do výstavby nájomných bytov?
Myslím si, že pre starostu či primátora nie je celkom jednoduché stavať čokoľvek vrátane nájomných bytov. Každá výstavba vyvolá diskusiu medzi ľuďmi, čo už v danej komunite bývajú. A tí často proti nej protestujú. Nepáči sa im najmä zahusťovanie. Pre starostu a primátora sú to politické náklady, keď prichádzajú do konfliktov so svojimi voličmi. Tak sa radšej do toho veľmi neženú.
Je to prvýkrát v histórii parlamentných volieb, čo si pamätám, že sa o nejakom bývaní debatuje na politickej úrovni.Peter Robl, predseda občianského združenia Budovy pre budúcnosť
V minulosti boli na Slovensku podnikové byty, tie by uvítali aj firmy.
Od zamestnávateľov a aj od veľkých automobilových firiem už dlho počúvame, že na Slovensku sú obmedzené možnosti bývania či nájmu za rozumnú cenu. Je to aj jeden z faktorov, ktorý sťažuje zamestnávanie nových ľudí. Najmä teraz, keď je voľných zamestnancov málo. Na druhej strane je podľa mňa v zásade jedno, či ide o podnikové, mestské, alebo o nájomné byty, ktoré postaví súkromná spoločnosť. A potom ich prevádzkuje sociálny či mestský podnik. Dôležitý je charakter, že ide o nájomné bývanie. A mesačný poplatok na bývanie je nižší ako hypotéka alebo komerčný nájom. Pozitívom sú aj nižšie poplatky za energie, údržbu.
Prečo v zahraničí ľudia radšej bývajú v nájomných bytoch ako na Slovensku?
To sa nedá porovnávať. Na Slovensku ľudia nemajú kde bývať v nájme, čiže nevieme, ako by radi bývali. To, že u nás máme tak veľa vlastníckeho bývania, sa stalo po zmene režimu v roku 1989. Štát vtedy odpredal nájomné byty do súkromného vlastníctva. Predtým v podstate všetci, čo bývali v bytovom dome, bývali v nájomnom byte. Nemyslím si, že by ľudia chceli bývať iba vo vlastnom. Medzi mladými vnímam, že pre nich to už nie je až také dôležité. A sú spokojní s tým, že bývajú v podnájme. Viem si predstaviť, že pri dobrom nastavení nájomného bývania, ak by sa stavali nájomné byty v dobrých lokalitách, v slušnej kvalite a za rozumnú cenu, tak by to malo určite úspech.
Aké sú rozdiely v nájomnom bývaní na Slovensku a v zahraničí?
Na Slovensku ide o verejný nájomný sektor v správe miest a obcí. Ide prevažne o byty postavené so štátnou pomocou – teda sociálne bývanie. To znamená, že byty majú zákonom obmedzenú metráž. A nájomcom môže byť iba človek alebo rodina s obmedzeným príjmom. Podobne to funguje aj v zahraničí. Ak by sa napríklad nájomné byty stavali v Bratislave, Nitre či v iných mestách, kde je veľa práce a tie zárobky sú troška vyššie, ľudia by sa nezmestili do stanovených príjmových limitov. Aj preto je potrebné upraviť systém podpory, aby sa nestavalo viac sociálneho bývania, ale skôr nájomné byty dostupné pre všetkých.
Ako vidíte budúcnosť nájomného bývania u nás?
Sme pred voľbami, tejto témy sa teraz chytilo veľa politických strán. Tak či onak si myslím, že je to dobre. Je to prvýkrát v histórii parlamentných volieb, čo si pamätám, že sa o nejakom bývaní debatuje na politickej úrovni. Bez ohľadu na realistickosť návrhov to vnímam pozitívne. Možno sa tak troška blížime k Nemecku, Francúzsku či Veľkej Británii, kde tí naozaj topkandidáti na šéfa vlády hovoria v predvolebných debatách o téme bývania ako o priorite.
Peter Robl (41) vyštudoval marketing a manažment na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Inštitúte pre energeticky pasívne domy vo Viedni. Od roku 2013 pôsobí v spoločnosti Knauf Insulation. Zaoberá sa tu legislatívnym prostredím podporujúcim kvalitnú výstavbu a obnovu budov. Téme udržateľnej výstavby a architektúry sa profesionálne venuje takmer 15 rokov. V občianskom združení Budovy pre budúcnosť pôsobí od roku 2013.