Najnovšie byty sa môžu prenajímať maximálne za 9,80 eura za štvorcový meter. Tie najstaršie, postavené do roku 1990, za 6,04 eura za štvorcový meter. Zákon platí od nedele minulého týždňa. Ceny má zmraziť na päť rokov.
Jednoizbový byt v berlínskej novostavbe tak vyjde aj pod 400 eur mesačne. To je bežná cena v menej vychytených bratislavských štvrtiach. V tých lukratívnejších, ako je Ružinov či Staré Mesto, sa za podobný byť platí aj raz toľko.
Berlínska radnica si od opatrenia sľubuje zastavenie rastu cien na realitnom trhu. Majitelia bytov v nemeckom hlavnom meste však nadšení veru nie sú. „Ide o nočnú moru z právnej, ekonomickej aj zo sociálnej perspektívy,“ hovorí pre Pravdu Berlínčan Paul Müller, ktorý byt prenajíma. Výška nájomného takto podľa neho vo väčšine prípadov nepokryje majiteľom hypotéky. Tí tak stratia motiváciu investovať do renovácie.
Nízke nájmy odradia súkromných investorov od kúpy či výstavby nových bytov, myslí si Müller. Štát pritom na ich správu peniaze nemá. „Nižšie nájmy môžu navyše do Berlína prilákať ešte viac ľudí. To situáciu zase o niečo skomplikuje,“ dodáva Berlínčan.
Berlínsky realitný boom
Oveľa viac prisťahovalcov ako miest na bývanie je realita, s ktorou sa už niekoľko rokov Berlín pasuje. Obrovský dopyt a nízka ponuka sa podľa realitného portálu Immowelt.de podpísali pod vyše dvojnásobné zvýšenie cien berlínskych nehnuteľností od roku 2009. Za jednoizbový byt Berlínčania pred zavedením nájomného stropu priemerne platili 1¤142 eur mesačne.
„Do Berlína som prišiel, pretože som chcel pracovať v odbore. V tej dobe vychádzal tunajší nájom veľmi lacno,“ povedal pre denník Pravda študent histórie Ronny Grundig. Ten v nemeckom hlavnom meste žije už deviaty rok. "V roku 2011 som za štvorcový meter platil menej než v malom meste,“ porovnáva berlínske ceny s tými v Erfurte, kde žil dovtedy. Veci sa podľa Grundiga začali meniť v rokoch 2014 – 2017. Vtedy začalo byť mesto lukratívne pre množstvo ľudí z Británie, Francúzska či zo Spojených štátov. V týchto krajinách sa však mesačné náklady na bývanie pohybovali v úplne iných výškach.
Rast nájomného sa podpísal aj pod závratné zdraženie nehnuteľností. „Môj priateľ v roku 2015 kúpil byt za menej než 200 000 eur a o tri roky neskôr stál taký istý byt v tej istej budove 600 000,“ hovorí Grundig.
Londýn je mesto nájmov
Úplne iná situácia je v Londýne. Ten si aj v januári 2020 podľa medzinárodného rebríčka nájmov HousingAnywhere udržal prvú priečku. "Mladí ľudia si kúpu bytu dovoliť nemôžu. Na to, aby ste žili vo vlastnom v zóne, z ktorej do centra nedochádzate rovnako, ako keby ste bývali v Škótsku, potrebujete minimálne 450 000 libier (531 193 eur),“ hovorí Eloise Flood. Tá v britskej metropole pracuje ako manažérka zákazníckej podpory a svoj byt zdedila. Priemerne tu podľa štatistického portálu Statista zaplatia podnájomníci za zariadený jednoizbový byt 1 747 eur mesačne. Záleží však na zóne, v ktorej sa rozhodnú bývať. Tie sa číselne odlišujú od jeden až po osem.
Hoci zdražovaniu nájmov Eloise zo strany vlastníkov rozumie, ide podľa nej do istej miery aj o vypočítavosť a chuť zarobiť. „Dopyt po bývaní v Londýne je taký obrovský, že si vlastníci pýtajú celý majetok za izbu veľkosti šatníka pod schodmi a ľudia sú stále ochotní túto sumu zaplatiť,“ hovorí Eloise. A aj napriek tomu, že je vlastníčkou bytu, zákon podobný tomu v Berlíne by uvítala. Musel by však vziať do úvahy to, že v Londýne nie všetci majitelia bytov vlastnia aj pôdu, na ktorej nehnuteľnosť stojí. A prípadne za ňu musia sami platiť.
V Paríži bývajú vo vlastnom len starší
O prvé priečky v nebotyčných cenách prenájmov sa s Londýnom dlhé roky delí Paríž. Splniť si sen a bývať s výhľadom na Champs-Élysées je často nereálne aj pre samotných Francúzov. Tí, čo do európskeho mesta módy prichádzajú s predstavou, že si prenajmú útulné a príjemné miesto na bývanie, končia vo väčšine prípadov sklamaní.
„Hlavne v centre mesta sa sumy za maličkú izbu na najvyššom poschodí bez výťahu dokážu vyšplhať na 600 až 700 eur za mesiac,“ hovorí Francúzka pôvodom z Maroka Sara Charki. V Paríži pracuje vo farmácii a dokončuje svoju prax v nemocnici. Najčastejšie po týchto nájmoch siahajú mladí ľudia, ktorí nie sú štipendistami francúzskej vlády. A nemajú nárok na internátne izby v správe verejných inštitúcií regionálnych univerzitných a školských centier.
Prenajatie slušného aspoň jednoizbového bytu stojí Parížanov priemerne 1 300 eur na mesiac. Aj preto sa na kúpu odhodlávajú, až keď sú starší a môžu si dovoliť zobrať hypotéku. „Moji rodičia kúpili byt v centre Paríža už dávno a vzdať sa ho nehodlajú,“ hovorí Charki. Vlastnenie bytu v hlavnom meste Francúzska je podľa nej dnes skôr výnimka.